RADOĽA. Už piaty rok budú kysuckí múzejníci pokračovať vo výskume v Radoli, časti Koscelisko. Riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský povedal, že ho môžu realizovať vďaka podpore Žilinského samosprávneho kraja a spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied.
Sústredia sa na možné pozostatky valu
Výskum sa tentokrát sústredí na predpokladaný val, ktorý zasiahla už minuloročná sonda. Na vrchole terénnej vyvýšeniny, možného pozostatku valu, objavili v minulosti kamennú konštrukciu, ktorej funkcia je zatiaľ neznáma. „Podobný nález zaregistrovala aj Marcela Ďurišová pri výskume v roku 1989, vtedy ho interpretovala ako rozrušenú kamennú konštrukciu valu,“ informovala predčasom archeologička Kysuckého múzea Danka Majerčíková. Dodala, že na inom mieste sa odkryl objekt s prepálenou hlinou, roztrúsenými kameňmi a drobnými lužickými črepmi. Tieto analógie dovoľujú dve, zatiaľ len pracovné teórie. Objavená kamenná konštrukcia môže byť zvyškom valu, pričom kamene mohli tvoriť jeho kamenné jadro, nad ktorým bol hlinený násyp, alebo mohli tvoriť kamennú plentu, ktorá spevňovala vonkajšiu časť valu. Je tiež možné, že kamene sú pozostatkom lužickej mohyly. V takom prípade by kamene tvorili príkrov nad lužickými hrobmi (kamenný veniec), akúsi základňu pre hlinený násyp mohyly. Túto teóriu by mohli potvrdzovať nálezy drobných črepov z lužickej pohrebnej keramiky vo vrstve tesne pod kamennou vrstvou či medzi kameňmi. To napĺňa múzejníkov nádejou na ďalšie zaujímavé objavy.
Toto leto bude výskum valu ďalej pokračovať smerom dovnútra opevnenej plochy. Cieľom bude potvrdiť alebo vyvrátiť jeho existenciu. Doteraz sa v sezónach 2014 – 2015 nenašli žiadne stopy po konštrukcii valu alebo umelom násype, ale máme už potvrdenú priekopu, prebiehajúcu pred predpokladaným valom.
Hroby boli nad sebou
„Po starších výskumoch Antona Petrovského Šichmana, ktorý v roku 1956 odkryl v Radoli ruiny kostola, a Marcely Ďurišovej, ktorá v roku 1990 skúmala stredoveký cintorín, rozprestierajúci sa okolo kostola, my sme v dvoch sezónach (2012 - 2013) odkryli takmer celý pôdorys kostola. Niekoľko sond sme robili na ploche cintorína,“ povedala Majerčíková.
Dohromady počas týchto troch výskumov odkryli 42 hrobov - 14 v interiéri kostola, 28 na cintoríne. Viaceré hroby sa zachytili v superpozícii, čiže nad sebou, staršie narušili mladšie. Podľa slov archeologičky to svedčí o intenzívnom pochovávaní, dôkazom čoho je aj stavba kostnice, ktorú odkryli v roku 2013. Slúžila na uloženie kostí z poškodených hrobov.
Nálezy boli len v niektorých
Ako v minulosti povedala Majerčíková, hroby boli skromne vybavené, nálezy sa našli len v niektorých. „Išlo o drobné ozdoby - prstene, spony, v dvoch sme našli mince. V jednom bola minca pod ľavou nohou, v druhom ležala na panvovej kosti.“ Antropologický rozbor pri niektorých kostrách ukázal, že išlo o ľudí, ktorí vraj počas života vykonávali namáhavú fyzickú činnosť. Informovala, že pri jednom dieťati sa preukázala podvýživa, predpokladajú preto, že mohlo ísť o ľudí z nižších spoločenských vrstiev.
Platilo sa nimi za čias Žigmunda Luxemburského
Čo sa týka mincí, ktoré našli, išlo o parvy Žigmunda Luxemburského, vyrazené v období 1387 - 1427. „Sú to zatiaľ najstaršie stredoveké mince, nájdené na Kysuciach. V čase razby sa označovali ako denarius parvus, čiže krátky denár, z toho sa odvodil dnešný názov parvy. Tie z Radole sú základnou formou parvov s písmenami SVR (Sigismundus vngarie rex) s kombináciou arpádovských brvien a brandeburských orlíc, teda typ Huszár. Datovať ich možno len rámcovo do obdobia 1384 - 1427. Razili sa zo strieborno-medenej zmesi, takže by to mali byť originály a nie bratrícke falzá, razené v 50. - 60. rokoch 15. storočia,“ informovala Majerčíková.
(zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)
