STARÁ BYSTRICA. Miestne roľnícke družstvo na rozdiel od sena s obilninami problém mať nebude. „Ozimnú pšenicu sme mali na 23 ha, úroda bola 2,2 tony z hektára. Ozimnej raži sme vyčlenili 9-hektárovú plochu, úroda bola 2,3 tony. Môžeme ju označiť za priemernú,“ hovorí predseda družstva František Kulla. Podľa jeho slov aj tento rok im na poliach šarapatili diviaky. Nespokojní sú najmä so senom, ktoré sa nedarí dosušiť
pre daždivé počasie. Už pri prvej kosbe im časť zostala na poliach, obávajú sa aj výsledku druhej, keďže im stále zostáva pokosiť okolo 200 hektárov.
Družstvo musí zabezpečiť dostatok krmiva pre 400 kusov hovädzieho dobytka a 1100 oviec. Agrofarme Červený Kameň za sezónu dodajú okolo 15-tisíc litrov ovčieho mlieka. Čo sa týka kravského, ročne vyexpedujú do Hriňovej zhruba 350-tisíc litrov. Cena je v súčasnosti len 20 centov za liter, kým v minulosti dostávali aj 40. Ako vraví predseda je to žalostne nízka cena, ktorá nedokáže pokryť náklady na chov. „Sme stratoví, ale taká je súčasná cenová politika,“ konštatuje.
V minulosti mali aj zemiačniská. Predseda informuje, že zemiaky nepestujú už 13 rokov. Napriek tomu, že v minulosti zemiačniskám zvykli vyčleniť aj 80-hektárovú plochu. „Vstupy boli vysoké, výkupná cena nízka. Pestovanie sa skratka nevyplácalo," dodáva.
Prestali aj s pestovaním kukurice. Rovnako ako zemiaky, aj tú im totiž kradli z polí zlodeji a ničila zver.
Na Kysuce sa v minulosti zemiaky nedovážali, región bol sebestačný. Po revolúcii sa situácia zmenila. Už tradične prichádzajú predajcovia z Oravy, Martina, Liptova, najviac však z Poľska. Domáci pestovatelia upustili od tejto plodiny najmä pre vysoké vstupy. Drahá je podľa nich sadba aj hnojivo, navyše, zemiaky sa musia permanentne ošetrovať. Napríklad, len tri až štyrikrát striekať proti plesni zemiakovej, ktorá napáda byľ a spôsobuje jej zosychanie. Viackrát sa striekajú aj proti burine či pásavke zemiakovej.