Kysuce

Folklorista Vladimír Šufliarsky: Studnica ľudových piesní je nevyčerpateľná

Folklorista, maliar, dlhoročný člen skupiny Kysučan založil spoločne v Korni s manželkou skupinu Nevädza. Porozprával nám o zvykoch na Kysuciach, umení, zbere piesní a ďalších zaujímavých veciach.

Vladimír Šufliarsky. (Zdroj: FRANTIŠEK UJHÁZI)

Ako vznikla v folklórna skupina v Korni?
– Oficiálny názov je folklórna skupina Nevädza. Boli také mylné názory, že ide o folklórny súbor, a to už je iná záležitosť. Táto skupina vznikla z podnetu bývalých členiek detského folklórneho súboru, ktorý sme viedli aj s manželkou v rokoch 1996 – 2006. Tak sme založili niečo podobné, no iba v rámci folklórnej skupiny. Záležalo na tom, kto bude ochotný sa do nej začleniť. Na podnet bývalých členiek folklórneho súboru sme aj s manželkou oslovili niektoré dievčatá a ženy, o ktorých sme vedeli, že dobre spievajú. V marci minulého roka sme sa teda zišli na prvom stretnutí, kde sme sa dohodli, že vytvoríme folklórnu skupinu s tým, že budeme zbierať, uchovávať, scénicky upravovať ľudové zvyky, piesne, obyčaje a vôbec celkový život ako bol. Tak zbierame, zapisujeme a scénicky upravujeme, aby sme sa mohli prezentovať aj na verejnosti s upravenými folklórnymi číslami. To bol aj prvotný zámer, z ktorého vychádzame do súčasnosti. Orientovali sme sa predovšetkým na ľudové piesne a z jednotlivých zvykov a tradícií sme začali predovšetkým s čepčením nevesty. Pozývajú nás na napríklad aj na svadby. Za pol druha roka sme absolvovali so skupinou 36 vystúpení. Vystupovali sme už aj s vianočnými koledami v kostole. Orientujeme sa najmä na piesne z horných Kysúc, no zbierame materiály aj z iných regiónov Kysúc.

Tridsaťšesť vystúpení je za jeden a pol roka pôsobenia skupiny naozaj dosť. Ako to všetko stíhate? Priblížite nám viac skupinu?
– Prvého pol roka trvala administratíva, lebo sme boli nútení vytvoriť skupinu, tak ako nariaďuje zákon. Preto sme sa aj zaregistrovali na ministerstve vnútra. Bolo treba vypracovať štatút skupiny, o čo ide, čo chceme robiť a tak ďalej. Hneď po týchto dôležitých oficiálnych náležitostiach sme začali priberať nové členky. Momentálne máme v skupine Nevädza šestnásť speváčok a troch mládežníckych heligonkárov. Takže naša činnosť sa rozširuje a postupne skvalitňujeme program. V skupine sme mali počas doterajšieho obdobia niekoľko zmien, niektorí členovia odišli, iní zasa prišli do skupiny.

Keď hovoríte o spojení s heligónkou, tento hudobný nástroj ide v poslednom období do popredia...
– Chceli sme takéto obohatenie práve o heligónku, pretože určité piesne si vyžadujú hudobný sprievod. A heligónka je na vzostupe, čo sa týka folklórnych skupín. Máme na Kysuciach veľa heligónkarských prehliadok či šikovných jednotlivcov, ak by som spomenul napríklad Vlastičku Mudríkovú. U nás si to vyslovene žiadalo, aby sme mali v skupine hudobný doprovod s heligónkou.

Koľko piesní máte v repertoári?
– Presné číslo vám momentálne neviem povedať, ale približne ide o tridsať piesní predovšetkým z prostredia Korne a horných Kysúc. Niektoré z nich nie sú ani zahrnuté v zborníku, ktorý nedávno vydal Pavol Kužma. Ide o piesne s melódiou podobnou s inými piesňami Kysúc. No piesne sa aj tu menia a môžu sa spievať inak napríklad v Oščadnici a inak u nás v Korni.

Zber piesní prebieha vo vašej skupine ako?
– Zber piesní bol v našom prípade pomerne jednoduchý, nakoľko už od sedemdesiatych rokov fungovala folklórna skupina v Korni. Ja som sem prišiel v roku 1964 a piesňový materiál mám zozbieraný vlastne už ten, ktorý tu bol pred tridsiatimi rokmi. Plus teraz čo máme speváčky či heligonkárov, tak prostredníctvom ich starých rodičov sa snažíme získavať ďalší piesňový materiál, ktorý by sme mohli použiť v piesňach. Studnica ľudových piesní je nevyčerpateľná. Ak by sa to malo zbierať ešte ďalších sto rokov, stále sa nejaká pieseň nájde. No je to ťažšie a ťažšie. Dnešní dvadsiatnici alebo tridsiatnici už pomaly ľudovú pieseň ani nepoznajú.

Ako myslíte, že sa darí zachovávať tradície na Kysuciach?
– Kedysi sa chodilo párať perie, prať či zbierať klásky. Pri týchto tradíciách sa spievalo. Dnes už sa nič také nerobí. Málokde sa už kosí, že by ženy chodili hrabať v skupinách lúky. Všetko toto už je stratené. V živom prevedení toto už neexistuje, až na niektoré výnimky. Preto je potrebné staré tradície, ktoré boli súčasťou života jednoduchého človeka, zachovať scénickou formou. Aby si dokázal aspoň predstaviť, ako to kedysi bolo. My hovoríme teraz o folklóre, no v minulosti to bol skutočný život. Tak sa vtedy žilo. Dôležité je zachovanie originálnych prvkov tak, ako to kedysi existovalo bežne. Podstatou je teda zozbierať to, uchovať, ale aj prezentovať na verejnosti. Tým sa zachovávajú tradície, ktoré potom prenášame ďalším generáciám.

Čo vás so skupinou Nevädza čaká najbližšie?
– Nás ako folklórnu skupinu čakajú každý piatok nácviky piesní v kultúrnej miestnosti Obecného úradu v Korni. Čo sa týka vystúpení, tak máme niektoré termíny už aj v budúcom roku. Väčšie vystúpenie by sme mali mať na Štedrý večer pred polnočnou omšou, kde budeme spievať vianočné koledy v kostole v Korni. Robili sme niečo podobné už aj v minulom roku a stretlo sa to s veľmi dobrým ohlasom a v podobnom duchu by sme chceli vystúpenie urobiť aj teraz. Samozrejme, máme pripravených niekoľko nových prvkov, ako je napríklad imitácia lesného rohu, zvuky trombít a podobne.

Okrem folklóru sa venujete maľovaniu. Kde beriete inšpiráciu pre tvorbu olejomalieb?
– Na Kysuce som prišiel v roku 1964, takže som tu už 52 rokov. Študoval som výtvarnú výchovu v Banskej Bystrici. Výtvarníctvo či maľba ma bavilo už od malička. V roku 1967 som založil Štúdio neprofesionálnych výtvarníkov, ktoré funguje dodnes a budúci rok budeme sláviť okrúhle 50. výročie založenia. Založili sme ho spolu s Justínom Hacekom a Jánom Krchom. Inšpirácia mojich prác vychádza práve z folklórneho života. Ten robím od štrnástich rokov, keď som vyrastal v Šafárikove, v dnešnej Tornali. Cez folklór som sa dostal postupne na Kysuciach do folklórneho súboru Kysučan, kde som pôsobil desať rokov. Moja výtvarná tvorba je podmienená folklórnymi motívmi. Je orientovaná na zobrazovanie života v minulosti, ale nerobím to realistickou formou, ale zjednodušujem jednotlivé tvary, vytvoril som si svojráznu farebnosť. Vychádzam zo života človeka v minulosti.

Máte životné motto, ktorým sa riadite?
– Dalo by sa povedať, že sa riadim jedným mottom. Boli sme vychovávaní tak, aj keď mi to rodičia nikdy presne takto nepovedali: „Ži a konaj tak, aby si sa každé ráno mohol s čistým svedomím pozrieť do zrkadla,“ to je také moje motto.

Ďalšie články z rubriky Kultúra


  1. Záchranársky vrtuľník pomáhal vo Svrčinovci zranenému mužovi 1 422
  2. Pri Nesluši horí les, hasiči majú plné ruky práce 969
  3. Dievčina dobodala svoju babku, hrozí jej až doživotie 350
  4. Skúšku dospelosti si „vytrpeli“ aj talentovaní športovci 267
  5. Karatisti zo Starej Bystrice sa v medzinárodnej konkurencii nestratili 178
  6. Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív IX. 175
  7. VI. liga ObFZ Kysúc: Bod mal cenu zlata, Spartak postupuje do V. ligy! Foto 157
  8. Diaľničiari pozývajú na Deň otvorených dverí na úseku D3 Svrčinovec – Skalité 136
  9. Generačný turnaj žien ovládol tím Ladies 124
  10. Ani tri pátracie akcie nepomohli nájsť nezvestnú ženu 100

Najčítanejšie správy

Kysuce

Záchranársky vrtuľník pomáhal vo Svrčinovci zranenému mužovi

Záchranársky vrtuľník dnes zasahoval v obci Svrčinovec. Vážne zranenia tam utrpel pri pílení dreva v lesnom poraste 54-ročný muž.

Pri Nesluši horí les, hasiči majú plné ruky práce

Požiar sa rozhorel na mladých stromčekoch a zasiahol celkovú plochu približne 1,5 hektára.

Dievčina dobodala svoju babku, hrozí jej až doživotie

Osemnásťročná Lucia dobodala svoju 80-ročnú starú matku na smrť. Obvinili ju z obzvlášť závažného zločinu vraždy.

Skúšku dospelosti si „vytrpeli“ aj talentovaní športovci

Futbalista Filip Ciesarík musí zvládnuť ešte dva predmety, ďalšia dvojica to už má za sebou.

Karatisti zo Starej Bystrice sa v medzinárodnej konkurencii nestratili

Na Kysuce si doviezli talentovaní karatisti striebro a bronz.

Blízke regióny

Vodič MHD nafúkal cez tri promile

Keď cestujúci nastupovali do autobusu MHD v Považskej Bystrici, netušili, kto ich vozí. Opitého vodiča sa všimla až jedna cestujúca.

VLČINCE: Osemnásťročnej Lucii hrozí doživotie

V sobotu ráno došlo na žilinskom sídlisku Vlčince k veľkej tragédii.

V hokeji malo byť dnes jasno. Nie je

Doterajší prezident MHC Martin Michal Taliga v médiách sľuboval, že na dnešnom zasadnutí mestského zastupiteľstva sa verejnosť viac dozvie, ako to s hokejom v Martine bude. Nedozvedela sa nič.

Strašný zápach, odpudivý vzhľad: Áno, ste v martinskom podchode

Vedenie mesta zvažuje problematický objekt prenajať. Podmienkou v obchodnej súťaži by bola jeho modernizácia.

Diaľnica D1 v úseku Turany-Hubová povedie cez tunel

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) vydalo záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a odsúhlasilo stavbu diaľnice D1 v úseku Turany -

Všetky správy

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

V roku 2008 vláda schválila rekonštrukciu objektu. Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

Sudca Hrubala: Podozrenia na politické objednávky sú vždy, Súdnu radu treba otvoriť

Proreformné združenie sudcov Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank. Jeho podpredseda JÁN HRUBALA hovorí o neochote sudcov robiť zmeny.

Slovenka dvakrát zdolala olympijskú víťazku. Len pár hodín po maturite

Andrea Podmaníková vraj veľkú favoritku rozplakala. Ak je to pravda, to už je iný kaliber rozplakať olympijskú šampiónku, tvrdí.

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa vekom mení sexualita?

Kvalita sexuálneho života každým rokom čoraz viac závisí od psychiky milencov.

Kam vyraziť