Kysuce

Pavol Pánis: Sme folklórnou veľmocou

Dlhoročný folklorista, prezident súboru Kysučan hrá aj v skupine Tyrkys. Venuje sa však aj netradičnému prútikárstvu.

Na archívnej fotografii Pavol Pánis (vľavo) z roku 1984 počas vystúpenia FS Kysučan vo Vychylovke. (Zdroj: ARCHÍV FS KYSUČAN)

Ako si spomínate na Váš prvý „kontakt“ s Kysucami?

– Na začiatku bola „umiestnenka“, na základe ktorej sme sa spolu so spolužiakom boli pozrieť najskôr v Klokočove a neskôr na Bystriciach. Zapáčilo sa mi v Starej Bystrici, kde som neskôr strávil roky. To sa písal rok 1966 a nastúpil som na pozíciu učiteľa hudobnej výchovy a ruského jazyka, kde som pôsobil sedem rokov. V Starej Bystrici fungoval dobre kultúrny život, konali sa rôzne podujatia, divadlá, zábavy, dodržiavali sa zvyky. Zaujal ma napríklad taký moment, že vyjdú traja, štyria mládenci z krčmy a začnú bez akejkoľvek prípravy spievať. V tej dobe bola aktívna aj Bystrická ľudová muzika, ktorá bola veľmi autentická. V tej dobe sme mali na škole 500 žiakov a bol záujem o akúkoľvek činnosť od detí. Keďže som hrával na husliach, založil som prvý detský kurz pri Osvetovej besede, ktorú viedol známy divadelník Oskár Dubovický. Tam som mal hneď 25 detí, ktoré som si sčasti aj vybral. Do roka som z nich vybral talentovaných. Tu som vlastne začal kultúrnu činnosť na Kysuciach.

Čo Vaše spojenie s folklórnym súborom Kysučan?

– V októbri 1966 navštívil školu inšpektor Sýkora a tam som sa prvýkrát dozvedel o folklórnom súbore Kysučan, kde ma pozval, aby som sa ukázal na ich skúške. Odvtedy som teda bol v tomto súbore ako člen ľudovej hudby. V súbore som ostal až doposiaľ, už nehrám od roku 2000. V súčasnosti som prezidentom súboru. Máme veľa povinností, spojených s chodom a základnými potrebami súboru, no dá sa to zvládať. Máme dobré vybavenie, čo sa týka krojov a aj zo strany nášho zriaďovateľa, ktorým je Dom kultúry v Čadci, cítiť veľkú podporu, za čo sme mu vďační. Možno trochu odbočím, ale s pánom Bytčánkom, riaditeľom Základnej umeleckej školy (ZUŠ) v Čadci sa nám za 15 rokov podarilo vychovať hudobníkov nielen pre folklór od Kozlúbka (pozn. red. detská ľudová hudba), cez absolventov ZUŠ-ky. Nemáme problém, čo sa týka obsadenia členov. Skôr tu nastáva generačný problém, ktorý riešime. Záujem o tanec a o spev majú najmä dievčatá. Čo sa týka chlapcov, ich záujem je menší. No zatiaľ sa nám vždy podarilo doplniť počet, ktorý potrebujeme pre tanečnú zložku súboru. Súbor bol založený v roku 1954 až 1955. Ja som v ňom od roku 1966. Tak už je to 50 rokov, čo v ňom pôsobím.

Vedeli by ste zhodnotiť obdobie, počas ktorého ste v Kysučane pôsobili?

– Vývoj súboru mal rôzne obdobia. Všetko to závisí od podmienok, ktoré vytvára spoločnosť, akí ľudia v ňom pôsobia, s akým prístupom a podobne. Môžem povedať, že väčšina z tých, ktorí v Kysučane pôsobili alebo pôsobia, boli a sú ľudia s osobným vzťahom k súboru. Dokonca v ňom pôsobia už aj deti našich členov. V každej dedine či meste na Kysuciach máme ľudí, ktorí v Kysučane pôsobili. Porovnať jednotlivé obdobia je trochu zložitejšie. V každom boli, samozrejme, aj problémy, no tie sme vždy dokázali riešiť. V súčasnosti máme veľmi dobré podmienky pre chod súboru. Riešime ešte priestory šatní, no verím, že nájdeme vhodné riešenie. Čo sa týka vystúpení, Dom kultúry v Čadci nám vytvára naozaj veľmi dobré podmienky pre našu činnosť.

Čo pripravujete v súčasnosti?

- Momentálne sme začali predvianočnú časť s vianočnou tematikou. V rámci 60. výročia založenia Základnej umeleckej školy sme absolvovali vystúpenie a tanečný súbor predviedol kysucké tance ako lastovička a kysucký čardáš. Na záver to boli pastierske tance a vianočné vinše v doprovode fujary a spevu.

Ako sa Vám spolupracuje s Detským folklórnym súborom Kelčovan?

- Vedúci súboru Kelčovan Pavol a Amálka Kužmovci boli veľa rokov členmi Kysučanu ako sólisti a tanečníci, speváci. Bolo naše prianie, aby keď nám vyrastú detskí tanečníci z kroja prešli do súboru Kysučan. Aspoň čiastočne sa nám to však darí aj napriek tomu, že deti nám odchádzajú na rôzne stredné školy a dve až tri deti dokáže prejsť do Kysučanu. Aj teraz máme asi sedem alebo osem hotových tanečníkov a tanečníčok, ktorí prišli práve z Kelčovanu. Prechod tam teda je, no nie je to také masívne ako sme dúfali. Momentálne sme ukončili nábor do súboru na stredných školách a prišli k nám štyria tanečníci a sedem dievčat. Kysučan má v súčasnosti 45 členov. Takže sme doplnili potrebný počet tanečníkov a čaká nás opäť kopec práce.

So súborom ste precestovali veľa krajín. Mohli by ste niektoré z nich spomenúť?

– Naše najčastejšie zájazdy boli do Poľska a Českej republiky. No boli to aj krajiny bývalej Juhoslávie, Chorvátsko, Srbsko. So súborom sme vystúpili aj v Rakúsku, Francúzsku, Švajčiarsku a v Taliansku. Tu dokonca spolupracujeme aj s jedným miestnym súborom. Vystúpili ešte aj v Izraeli a na americkom kontinente to bolo dvakrát v Mexiku. Každá z krajín, kde sme vystúpili, bola zaujímavá a radi sme predviedli kysucký a slovenský folklór. Môžem povedať, že Slovensko je folklórnou veľmocou. V každom jednom štáte, kde sme vystúpili, bol náš folklór vnímaný veľmi pozitívne. A to nehovorím ani o Mexiku či Izraeli, kde sme boli vybratí ako jeden súbor z jedenástich krajín celého sveta, ktoré tam vystúpili.

Pred pár rokmi ste založili hudobnú skupinu Tyrkys. Čo by ste nám o nej povedali?

– Hudobný trh je v poslednom období presýtený inou hudbou, najmä elektronickou a začala nám tu zanikať živá hudba. Pretože v Dome kultúry v Čadci sú dobré podmienky, začali sme sa spoločne s Karolom Révayom, výborným spevákom a heligonkárom, zaujímať o vytvorenie hudobného telesa, a tak sme sa dali dokopy niekoľkí muzikanti, vytvorili sme skupinu Tyrkys, ktorá funguje už štvrtý rok. V súčasnosti máme precvičených 150 piesní. Tyrkys tvoria Michal Hrubý (klávesy), Jaroslav Šíra (dychové nástroje, spev), Jozef Vrlák (bicie) a ja (husle a chromatika). Síce pán Révay si založil novú skupinu, no my sme ostali a hráme pri rôznych príležitostiach. Odohrali sme doposiaľ už približne 50 vystúpení.

Okrem folklóru sa však venujete aj hľadaniu podzemnej vody. Prezradíte nám viac?

– Hľadanie podzemnej vody alebo tzv. prútikárstvo je špecifická činnosť. Majú k nej predpoklady niektorí ľudia. Už naši prapredkovia si vedeli s vŕbovým prútom, tzv. virgulou, nájsť povrchovú vodu. Známy egyptológ Zamarovský našiel v jednej z pyramíd ruky s virgulou, vytesané do kameňa. Túto metódu ovládali aj Inkovia a iné civilizácie pred tisíckami rokov. Jednoducho povedané, virgula vám ukáže miesto, kde je voda – je tam silnejšie magnetické pole. Ja hľadám vodu dá sa povedať, od Podbanského až po Púchov. Najďalej som bol hľadať vodu v Lozorne na Záhorí. Takže počas sobôt a nedieľ mám výjazdy za hľadaním vody. Chodievam s ľuďmi, ktorí vŕtajú studne. Hľadaniu podzemnej vody som sa začal venovať ešte pred mnohými rokmi, keď som pôsobil ako riaditeľ základnej školy v Riečnici. Odvtedy som získal veľa poznatkov a virgula ma, v úvodzovkách, počúva.

Doma máte relaxačnú pyramídu. Samotný názov napovedá jej určenie...

– Keď som spomínal egyptológa Zamarovského, tak v jednej svojej knihe zmapoval základné údaje o pyramídach. Urobil z nich atlas, sú v ňom zakreslené rôzne údaje. Pyramídy boli hrobkami faraónov a aj iná odborná literatúra hovorí o tom, že mumifikované telá nevydržali v dobrom stave takú dlhú dobu iba vďaka balzamovaniu. Tvar pyramídy vytvára v určitom bode zvláštnu energiu a podmienky, kde biologický materiál vydrží veľmi dlho. Tak som zadal svojmu synovcovi, ešte pred rokmi študentovi matematického gymnázia, aby mi ich prepočítal a zmenšil pyramídu na veľkosť klasickej miestnosti. Spájanie jednotlivých častí, v mojom prípade drevených, muselo byť bez použitia kovu, ktorý je rušivým elementom. Existuje veľa dôkazov o tom, že pobyt v podobnej pyramíde dobíja energiu. Pobyt v nej by mal obmedzený na 45 až 50 minút. Viac sa neodporúča. Človek by sa mal počas pobytu v relaxačnej pyramíde dostať do hladiny alfa, čo je stav psychiky, ako keď zaspávame. Dajú sa v nej dobíjať aj liečivé byliny a podobne. Mám to odskúšané a naozaj to funguje.

PAVOL PÁNIS

Narodil sa 3. novembra 1944 v obci Nevidzany na hornej Nitre. Po skončení štúdií prišiel na Kysuce ako učiteľ. Pôsobil na školách v Starej Bystrici, Riečnici, Horelici a v Oščadnici. Pracoval s folklórnymi skupinami, viedol hudobné kurzy, účinkoval v divadelných súboroch, pôsobil ako hudobník a neskôr aj ako prezident vo folklórnom súbore Kysučan, kde pôsobí doteraz. V rokoch 1996 – 1998 pôsobil ako štátny tajomník ministerstva kultúry. V súčasnosti hrá aj v hudobnej skupine Tyrkys a venuje sa aj hľadaniu podzemnej vody.

Ďalšie články z témy Rozhovory


  1. Dievčina dobodala svoju babku, hrozí jej až doživotie 1 012
  2. VI. liga ObFZ Kysúc: Bod mal cenu zlata, Spartak postupuje do V. ligy! Foto 309
  3. Diaľničiari pozývajú na Deň otvorených dverí na úseku D3 Svrčinovec – Skalité 247
  4. Ani tri pátracie akcie nepomohli nájsť nezvestnú ženu 220
  5. Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív IX. 195
  6. Žena z kamery by mohla pomôcť objasniť krádež 186
  7. Tešia sa z krojov a heligónky 128
  8. V kysuckom skanzene budú dnes váľať máj 117
  9. Generačný turnaj žien ovládol tím Ladies 90
  10. Oslávili Deň matiek a otcov 82

Najčítanejšie správy

Kysuce

Dievčina dobodala svoju babku, hrozí jej až doživotie

Osemnásťročná Lucia dobodala svoju 80-ročnú starú matku na smrť. Obvinili ju z obzvlášť závažného zločinu vraždy.

VI. liga ObFZ Kysúc: Bod mal cenu zlata, Spartak postupuje do V. ligy!

Tím okolo špílmachra Rastislava Planetu si vybojoval postup už tri kolá pred koncom súťaže.

Diaľničiari pozývajú na Deň otvorených dverí na úseku D3 Svrčinovec – Skalité

Ak si chcete vyskúšať diaľničný úsek ešte predtým, než ho oficiálne spustia do prevádzky pre motoristov, máte dnes možnosť.

Ani tri pátracie akcie nepomohli nájsť nezvestnú ženu

V susednej Orave pátrajú po 53-ročnej žene, ktorá sa stratila ešte v apríli.

Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív IX.

O tom, že väčšina z vás nepatrí k „domasedom“, svedčia fotografie, ktoré ste nám zaslali. Je ich čoraz viacej a sú krajšie a krajšie. Vidieť, že vy a fotoaparát patríte neodmysliteľne k sebe, čo nás, samozrejme, veľmi teší.

Blízke regióny

VLČINCE: Osemnásťročnej Lucii hrozí doživotie

V sobotu ráno došlo na žilinskom sídlisku Vlčince k veľkej tragédii.

Strašný zápach, odpudivý vzhľad: Áno, ste v martinskom podchode

Vedenie mesta zvažuje problematický objekt prenajať. Podmienkou v obchodnej súťaži by bola jeho modernizácia.

Žilinským sídliskom Vlčince otriasla tragédia

V sobotu ráno došlo na žilinskom sídlisku Vlčince k veľkej tragédii.

Úžasné a fyzicky náročné preteky. Taký bol Goralman

Prvé podujatie z trilógie Oravaman Extreme Tour je za nami. Nasleduje triatlonový sviatok Oravaman.

Zbrojné preukazy vydávali za úplatky. Akcia Pytliak ich odhalila

Polícia obvinila sedem ľudí za korupciu v súvislosti s vydávaním zbrojných preukazov.

Všetky správy

Ďalší spor v slovenskom hokeji? Pálffy kritizoval Lintnera, ten okamžite reagoval

Pálffy je ochotný na júnovom kongrese navrhnúť hlasovanie na Kohútovo odvolanie.

Karhan bez servítky skritizoval systém v Spartaku

Tlačová konferencia po poslednom zápase sezóny medzi Spartakom Trnava a ViOnom Zlaté Moravce sa niesla v znamení emócii. Jarábek skritizoval správanie trnavskej nemocnice, Karhan celé vedenie Spartaka.

Architekt Petrovič: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus na Námestí slobody architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

Pozerať, ale nedotýkať sa. Pľuzgiernik lekársky je náš najjedovatejší chrobák

O prvé miesto v nelichotivom rebríčku sa delí so svojimi príbuznými – májkami, ktorých telo tiež obsahuje jedovatý kantaridín.

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

Kam vyraziť