Kysuce

Už ráno kvasili gazdinky na chlieb a koláče

Najväčší počet zvykov sa viaže k Štedrému dňu – Viliji. Ešte pred svitaním kysucké gazdinky kvasili na chlieb a koláče, aby ich stihli upiecť pred východom slnka.

Na Kysuciach sa chodilo na Štedrý večer "po spievaní".(Zdroj: TASR)

Vtedy vraj nemali bosorky moc. Keď cesto spracovali, poumývali korýtka a gazda s touto vodou išiel ponatierať ovocné stromy, aby dobre rodili. Dospelí členovia rodiny sa celý deň postili - gazda a gazdiná za prosperitu hospodárstva, slobodní za dobrého ženícha alebo nevestu, deti, aby nedostali chrasty. Doobeda gazda išiel do hory na stromčeky. Musel doniesť až tri - jeden do izby, druhý na hnoj, tretí do maštale. Do maštale sa snažil doniesť stromček s dvoma vrchovcami, aby mali v budúcom roku prírastok dobytka v chlieve. Vianočný stromček do izby nesmel priniesť skôr, až keď sa išiel zdobiť, pretože rodina by mala počas roka veľkú núdzu. Pred večerou kŕmili dobytok

Pred večerou išiel gazda najskôr nakŕmiť dobytok, každému zvieraťu okrem kozy, dal zožrať strúčik cesnaku, ktorý mal odrezané oba konce. Povera hovorila, že keď prišla bosorka do maštale a cítila, že dobytok má v sebe cesnak, vedela, že jej čary nebudú účinkovať a preto sa snažila cesnak vyvolať von. Hovorila: ,,Cesnek poj z kravy,“ a cesnak odpovedal: ,,Jako, keď nemám rite ani hlavy“. Gazdiná pred večerou nakreslila na maštaľné dvere do každého rohu a do stredu krížik trojkráľovou kriedou a zakrúžkovala ho cesnakom. Na štedrovečerný stôl upiekla tri chleby: gazdu, gazdinú, kravský chlieb.

Na kravskom bola zapečená hrudka soli, hlávka cesnaku a petržlenová vňať. Gazda a kravský chlieb ostávali na stole počas celých sviatkov a gazdiná sa zjedol pri večeri. Okrem chlebov boli na stole zemiaky, ovos, žito, jačmeň, drobné peniaze, orechy a jablká. Pred večerou prišiel do kuchyne gazda, oblečený v kabáte a priniesol do izby masolničku. Pozdravil sa a gazdiná sa ho pýtala: "Čo nesete?“ Gazda odpovedal : ,,Velikú penu, hustú smetanu, telie kusy masla, jak na peci rohy.“ Toto opakovali tri krát a potom začal gazda vinšovať: "Vinšujem Vám na tieto nastávajúce sviatky hojnosti, prajnosti, urodajnosti, od vrchnosti vzácnosti, od dobrých ľudí poctivosti, aby ste mali maličkú starosť a velikú radosť, aby ste boli zdraví a veselí ako v nebi anjeli.“ Potom položil masolničku vedľa stola a začal sa modliť.

Všetci členovia rodiny museli byť už pri stole a na stole musela horieť sviečka. V niektorých obciach gazda tesne pred modlitbou otvoril okno a trikrát zakričal: "Vlky, líšky, medvede pojte s nami večerať a keď nepojdete, tak nám celý rok neuškoďte.“ Po modlitbe gazdiná každému urobila na čelo krížik medom, aby bol celý rok dobrý a zdravý ako med. Nohy štedrovečerného stola obviazali železnou reťazou, aby rodina celý rok držala pokope a počas večere kládli na reťaz nohy, aby ich mali celý rok zdravé. Ako prvé sa jedli oblátky s medom a zapíjali sa vínom. Ďalšími jedlami na stole bývali varený hrach, polievka zo sušených sliviek a hrušiek, zatrepaná kapustnica, kapusta s cesnakom a zemiakmi a posledným chodom bola krupicová kaša - Ježiškova kašička. Konzumácia kyslých rýb a neskôr kaprov je už novodobým zvykom. Od stola mohla odísť iba gazdiná

Od stola počas večere nesmel okrem gazdinej nikto odchádzať. Keď sa podával hrach, vtedy gazdiná išla s hrachovou polievkou ku kurínu a pritom hovorila: ,,Idem tie kury pozabíjať“ Ostatní jej hovorili: ,,Nezabíjaj ich oni budú niesť vajcia.“ Pri kuríne nabrala na lyžicu trikrát hrachu a hádzala ho po sliepkach. Podľa toho, koľko sliepok sa jej ozvalo, tie údajne potom niesli dobré vajcia. Z každého jedla gazdiná najskôr odložila po tri naberačky do maselničky pre dobytok, takto do nej odkladala aj na Božie narodenie až do Štefana. Po večeri krájali jablká, aby zistili, či budú zdraví. Preto isté rozbíjali aj vlašské orechy, ak bol orech zdravý, aj dotyčný bol po celý rok zdravý.

Slobodné dievky, ak sa celý deň postili, po večeri pozametali izbu a smeti vyniesli na hnojisko, tam sa na ne postavili, a z ktorej strany zaštekal pes, z tej dostali muža. Na horných Kysuciach po večeri hádzali cez plece dievky krpce do dverí. Podľa toho, ako dopadli na zem, či špicou von z domu alebo do vnútra, išla dievka von z domu – na príženky alebo nie.

Po večeri sa chodilo po spievaní, obyčajne začali z jedného domu a potom z každého ďalšieho sa k nim pridávali. Po spievaní sa nesmelo chodiť bez chleba alebo koláča. Ten sa nechal v najbližšom dome, tam ich ponúkli zasa chlebom a pálenkou a tak pokračovali až na koniec dediny. Od štedrej večere, počas celých sviatkov, sa nesmelo na nikoho volať poď, lebo by ho vyvolali navždy z domu – zomrel by. Na polnočnú omšu sa chodilo hromadne. Kto išiel z domu, zobral do kapsy jeden zemiak a kúsok chleba zo štedrovečerného stola a pri pozdvihovaní v kostole ich vo vrecku podvihoval, aby ich Pán Boh požehnal a dobre sa urodili. Po príchode domov ich dali opäť na stôl a boli tam až do konca sviatkov . Tieto zemiaky gazdiná odložila a na jar ako prvé zasadila do zeme. Z polnočnej omše každý utekal domov, aby mu rýchlo obilie uzrelo. Po príchode domov nabral zo studne vody a vykropil celý dom, aby ho ochránil od zlých duchov. Božie narodenie bol najväčší sviatok

Božie narodenie bol najväčší sviatok v roku. Ráno sa každý člen rodiny umyl vo vode, v ktorej boli položené kovové peniaze, aby sa ho po celý rok držali. Tento deň sa nechodilo po návštevách, v domoch bolo ticho, neumýval sa riad, neupratovalo sa, nezametalo sa a jedlo sa iba to, čo gazdiná nachystala na Štedrý deň. Na Štefana sa chodilo po vinšovaní. Do domu v tento deň nesmel prísť starý človek alebo žena, ako prví, lebo by to prinieslo rodine nešťastie. Preto si spravidla už pred sviatkami napýtali ,,polazníka“, aby mali zaistené , že im príde mladý, zdravý chlapec. Polazník po príchode do domu zavinšoval domácim zdravie, šťastie, lásku, bohatú úrodu. Potom potriasol stromček - polazníčku, aby sa im sypalo šťastie a pomútil v maselničke, aby im kravy dojili. Na stôl položil meštek s peniazmi, ktorými poštrngal, aby mali bohatý rok.

V uzlíčku doniesol z domu koláče alebo chlieb, ten mu gazdiná vymenila a dala svoje koláče alebo chlieb. Potom ho gazda pohostil slaninkou, koláčmi a pálenkou a do mešca mu pridal pár peňazí. Zásadou bolo, že dvaja polazníci sa nesmeli stretnúť v jednom dome. Od Štefana do Troch kráľov chodili chlapci po vinšovaní po troch kráľoch. Za to im domáci dávali koláče a ovocie. Na sviatok Troch kráľov chodili gazdinky do kostola svätiť kriedu a vodu, ktorú potom využívali na ochranu úrody, statku a domácnosti. V predvečer Troch kráľov upiekli gazdinky tri chleby, ktoré kládli pod stromček a priložili k nim soli a tri hrnčeky vody, aby sa mali králi na svojej púti čím občerstviť.

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo

Najčítanejšie správy

Kysuce

Vo Veľkej Rači zachraňovali ženu

Šesťdesiatdvaročná žena masívne krvácala a strácala vedomie.

Odborári v závode Kia hrozia štrajkom

Odborári požiadali Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o určenie sprostredkovateľa.

Bývalý predseda SNS Ján Slota sa dozvedel výšku trestu

Súd v Žiline dnes rozhodol o výške trestu pre bývalého šéfa Slovenskej Národnej Strany. Prokuratúra hovorí o dobrej správe pre vodičov.

Colníkom pomohol pri objavení pervitínu služobný pes

Od začiatku tohto roka zadržali žilinskí colníci už trikrát omamné a psychotropné látky. Aj pri poslednej akcii im pomohol služobný pes Argo.

Vrak odstránili na náklady majiteľa

Na Hurbanovej ulici v Čadci je o jedno parkovacie miesto navyše. Odťahová služba odviezla autovrak na náklady jeho majiteľa na vrakovisko.

Blízke regióny

Pat vo vyjednávaní v závode Kia. Odborári hrozia štrajkom

Odborári požiadali Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o určenie sprostredkovateľa.

Celý život venovala mladým, ostala mladá. Pani Etka sa dožila stovky

Už v detstve sa hrávala na učiteľku, neskôr ňou bola. Po sedemdesiatke štrngala kľúčmi na bratislavskom námestí za slobodu a demokraciu. V kondícii ju udržiavajú aj schody.

Bez hanby sa ukájal pred školáčkami

Neznámy deviant sa sexuálne ukájal pred mladistvými dievčatami za bieleho dňa.

Furmani predviedli ťažkú prácu v lese

S organizátormi ôsmeho ročníka furmanských pretekov vo Vitanovej sa pohralo počasie. V piatok boli lúky ešte zelené, v noci ich zasypal sneh.

Do Slopnej prišli aj Shrekovci

Veselo bolo aj v Slopnej. Postarali sa o to masky, krojovaní mládenci i dievčatá a dobrovoľní hasiči.

Všetky správy

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Väčšina ľudí mohla na nových pravidlách platieb za distribúciu elektriny ušetriť. Politici to však neboli schopní pochopiť. Regulačný úrad vrátil ceny podľa ich príkazu na minuloročné hodnoty. A preto budú domácnosti aj podniky platiť viac.

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy. Amatérskemu prekladaniu titulkov sa venujú stovky ľudí. Niekedy stojí prebdená noc za námahu, inokedy divák zápasí s nezmyselnými vetami

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Mikuláš Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu. A rozhodol sa, že nebude mlčať. Protestuje.

Bývalý minister práce Mihál odchádza pre postoje Sulíka z SaS

Mihál vraj nesúhlasí s niektorými postojmi predsedu strany Sulíka.

Pozrite si rebríček 50 najpredávanejších áut sveta

Jediným nováčikom v prvej desiatke poradia je Honda Civic.

Kam vyraziť