Kysuce

Stanislav Sýkora: Delo mám uskladnené doma v garáži (+FOTO)

Architekt a umelec Stanislav Sýkora navrhol mnoho budov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Vo voľnom čase sa venuje netradičnému koníčku. S priateľmi založili historickú jednotku francúzskych gardových delostrelcov, s ktorou sa pravidelne zúčastňujú na rôznych európskych akciách. Porozprával nám nielen o nej.

Delo má uskladnené Stanislav Sýkora (na fotografii vľavo) doma v garáži. (Zdroj: ARCHÍV S.S.)

Ste autorom viacerých budov aj v Čadci. Chceli by ste niektorú z nich vyzdvihnúť?
– V Čadci sme pracovali na mnohých polyfunkčných stavbách v centrálnej mestskej zástavbe, ktoré dotvárajú celistvosť mestskej zástavby do urbanistického celku. Keď som začínal, stav architektúry v meste bol naozaj dosť žalostný, boli tu veľké prieluky v zástavbe. Mnohé časti mesta nemali atribúty sídelného útvaru. Postupne v priebehu času sa však tieto „diery“ zaceľovali a momentálne je možné vidieť kompaktné časti centrálnej mestskej zóny. Napríklad, bola dokončená stavba „TRINITY“, budova oproti kostolu v Čadci. Aj keď sa s ňou projekčne začínalo ešte pred mnohými rokmi a realizácia trvala dlhšie obdobie, dotvorila priestor územia okolo mestského úradu a kostola. Napriek veľkorysým vnútorným priestorom je exponovaná uličná fasáda minimalistická. Je to jedna z posledných stavieb, ktoré sa v súčasnosti otvorili.

Čím bolo spôsobené, že Čadca architektonicky akoby zaostávala?
– Bolo to spôsobené najmä nevhodnými urbanistickými zásahmi do centra mesta a asanáciou značnej časti historickej zástavby z 19. storočia. Mesto akoby stratilo identitu. Stredom mesta vybudovali hlavnú cestu, ktorá sa stala limitujúcim prvkom delenia mesta. Ak si pozriete historické fotografie mesta, je dobre vidieť, že sídlo bolo tvorené živelne. Mesto Čadca bolo založené v neskoršom období ako Kysucké Nové Mesto, kde sú čitateľné atribúty sídelnej štruktúry. Kostol a centrálne námestie, okolo ktorého sa rozvíjali pivovar, obchodné domy, remeselné objekty atď...

Keby ste mali spomenúť nejakú stavbu, ktorá je historicky či architektonicky zaujímavá, ktorá by to bola?
– V Čadci máme veľa stavieb z rôznych období. Ak by sa malo jednať o historické budovy, tak určite obrovskú urbanistickú hodnotu má hotel Tatra. Taktiež sú tu mnohé stavby, ktoré sú na okraji sídla. To je miesto, kde kedysi viedla hlavná cesta, bol tam colný úrad, hotel, železničná stanica, ktorá tvorila kostru priemyselnej infraštruktúry. Máme tu však aj budovy z iných období, ako napríklad budovu stanice Čadca mesto – „makovská stanica“. Kvalitnou architektúrou je aj budova kultúrneho domu, Kysuckej knižnice a mestskej plavárne.

Dali by sa Kysuce architektonicky celkovo charakterizovať?
– Veľmi sa to charakterizovať nedá, nakoľko Kysuce boli osídlené „valašskou kolonizáciou“ a o toto územie vždy súperilo Strečniansko a Tešínsko. Výstavba bola zameraná na obytné objekty s hospodárskym zázemím – „dreveničky“. Ak by ste chceli vedieť, ako to tu vyzeralo niekedy v osemnástom storočí, stačí navštíviť Skanzen Vychylovka. Tam uvidíte ucelené usadlosti. Vždy to bolo tak, že rodina vybudovala dvor. Môžeme takto vidieť náznaky átriových priestorov so vstupnou bránou.

Prejdime trochu ku koníčkom. Aj na Kysuciach sme Vás videli pri štarte Kysuckého maratónu v uniformách francúzskeho vojaka.
– Občas treba vyventilovať aj hlavu. Zaujíma ma história, tak sme sa spoločne s ďalšími kolegami vrhli na možno trochu zvláštny koníček, to sú tie trochu zvláštne uniformy na tento región. Máme založenú jednotku gardových delostrelcov z napoleonského obdobia, je jedna z mála na Slovenku. Síce je tu veľa historických klubov, no väčšina z nich je orientovaná na druhú svetovú vojnu či na obdobie stredoveku. Najbližšie máme v Bratislave rakúskych granátnikov, niečo sa formuje aj na východe. Napoleonské obdobie je veľmi špecifické a búrlivé. Rozbilo sa staré usporiadanie európskych monarchií, čo viedlo k posilneniu národných štátnych princípov. Francúzi začali hlásať ľudské slobody. Práve oni naštartovali emancipačné národné procesy, ktoré vyvrcholili v revolučnom roku 1848. Napoleon mal síce veľkú armádu, ale bez toho, aby ľudia naozaj verili, že môžu zmeniť monarchie v slobodné republiky, by to nedokázali. A aj keď Napoleon napokon skončil vo vyhnanstve na Sv. Helene, tak monarchie nedokázali zmeniť už naštartovaný proces a prebehli revolúcie v podstate v celej Európe. S našou jednotkou, zloženou zo spolužiakov zo strednej školy, chodievame prakticky už po celej Európe. Dostali sme sa k tomu cez bitku pri Slavkove, ktorá bola jednou z najdôležitejších bitiek napoleonskej éry. Tam sme sa zoznámili s viacerými ľuďmi a založili sme jednotku gardových delostrelcov.
Disponujeme najväčším delom v strednej Európe, ktoré sa stáva hlavným lákadlom na väčšine podujatí. Najbližšie osemlibrové delo z tohto obdobia je až vo Francúzsku a v Rusku nájdeme dve.

Ako ste sa k takému delu dostali? Bolo finančne náročné ho zostrojiť a kde ho skladujete?
– Niektoré veci sme si dali spraviť a niektoré sme si vyrobili svojpomocne. No finančne náročná je hlavne streľba z neho. Osemliberným kanónom strieľame minimálne pol kilom prachu. Jedno kilo prachu stojí 25 eur, tak je jednoduché spočítať si, na koľko vás vyjde jeden výstrel. Samozrejme, že organizátori mnohé veci preplácajú, no aj tak to nepokryje všetky náklady s tým spojené. Je s ním aj ťažká manipulácia, keďže váži jeden a pol tony. Pri reálnom boji ho ťahalo šesť koní. Delo mám uskladnené doma v garáži. Ďalšou výzbrojou bola mušketa a hlavne šabla.

Kde všade ste už s jednotkou boli?
– Chodíme od Poľska, kde sa konajú rekonštrukcie bojov, keď Napoleon odišiel Ruska, čo je obdobie od roku 1813. To vyvrcholilo bitkou národov pri Lipsku. Chodievame však aj do Nemecka, Talianska, v ktorom sme dosť často. Ďalej, samozrejme, chodievame do Francúzska, Českej republiky, kam chodievame najviac. A tu už nie sú iba rekonštrukcie bitiek, no aj z civilného života. Bývajú tam napríklad bály. Na Slovensku je iba jediná akcia podobného typu, a to je obliehanie Bratislavy, ktoré sa koná v máji.

V lete ste sa plavili aj na dobovej lodi. O čo išlo?
– Taliani nás pozvali na pripomenutie prevozu Napoleona do prvého vyhnanstva na ostrov Elba. Robili sme doprovod Napoleonovi. Nebolo to pripomenutie odchádzania do vyhnanstva, ale vylodenie Napoleona už na pevninu. Absolvovali sme celý týždeň na lodi, respektíve na replike lode z tohto obdobia. Všetci, ktorí sme tam boli, tak sme museli absolvovať povinné výcviky. To znamená, že sme museli vedieť kasať plachtovie na rahnách, na sťažňoch vykonávať hliadky, kotviť a manipulovať s plachtami. Bola to naozaj skvelá skúsenosť. Boli so mnou aj Pavol Choleva a Vlado Zábel z Kysúc a spolužiaci zo strednej školy.

Vráťme sa ešte k Vašej profesii. Na čom v súčasnosti pracujete?
- Veľa času nám zaberie to, že nerobíme akoby klasickú architektonickú „konfekciu“. Ide o to spoznať ľudí, ktorým navrhujeme domy či iné budovy. Inak povedané, robíme budovy na mieru. Toto nám zaberá väčšinu času, a tým sa v súčasnosti zaoberám. Snažíme sa robiť aj nadčasové budovy, ide napríklad o ďalšie šetrenie energiami a podobne. Keď už robíme nejakú budovu, neostávame iba pri projekte domu, ale navrhujeme od exteriéru cez záhrady až po interiér.

Stanislav Sýkora

Narodil sa v roku 1974 v Martine, pochádza z Dunajova. Po štúdiách v Kremnici a Topoľčanoch na vysokej škole vyštudoval architektúru. Obdržal množstvo architektonických ocenení a zúčastnil sa na mnohých výstavách u nás aj v zahraničí. Je autorom mnohých budov nielen na Slovensku. Pracuje na stavbách aj v Bratislave či u susedov v Českej republike. Venuje sa aj pedagogickej činnosti a v súčasnosti pripravuje študentov na umelecké vysoké školy. Voľný čas trávi aj s historickou jednotkou, ktorú založil so spolužiakmi zo strednej školy.

Ďalšie články z témy Rozhovory


  1. Železničnú stanicu v Čadci plánujú zrekonštruovať 1 070
  2. V potoku objavili havarované auto bez ešpézetky Foto 749
  3. Na Oščadnickej heligónke vystúpia aj Kollárovci 632
  4. Regionálny futbal: Rudina nedohrala, treťoligisti si počínali víťazne Foto 349
  5. Mladému mužovi hrozí rok za mrežami 152
  6. Na trati medzi Čadcou a Krásnom nad Kysucou začnú vymieňať podvaly 148
  7. Oblastný futbal: Líder rozbil rozbehnutý Tatran, Radoľa opäť úradovala 121
  8. Pripravujú jarnú púť 103
  9. Bábätká z čadčianskej pôrodnice 102
  10. Miesto vo finále súťaže krásy si vybojovala aj Kysučanka Foto 58

Najčítanejšie správy

Kysuce

Železničnú stanicu v Čadci plánujú zrekonštruovať

Železnice pripravujú v rokoch 2018 – 2019 komplexnú rekonštrukciu čadčianskej železničnej stanice. Tá by mala okrem iného dostať aj novú strechu.

V potoku objavili havarované auto bez ešpézetky

Polícia zisťuje, kto je majiteľom vozidla Citroen Xantia, ktoré sa objavilo v Zákopčí U Polievkov v miestnom potoku.

Na Oščadnickej heligónke vystúpia aj Kollárovci

Už tento víkend od 27. do 28. mája sa uskutoční v poradí už 25. ročník podujatia pod názvom Oščadnická heligónka.

Regionálny futbal: Rudina nedohrala, treťoligisti si počínali víťazne

O víťazstve Krásna rozhodol Macura, darilo sa aj Čadci, Makovu či tímom zo IV. ligy.

Mladému mužovi hrozí rok za mrežami

Narazil do auta, ušiel z miesta nehody, navyše nemal vodičský preukaz. Akoby toho nebolo málo, policajti mu namerali 1,96 promile alkoholu.

Blízke regióny

Medvedica Ingrid opäť zišla k ľuďom, jej fotografovaním ľudia riskujú

Medvedica známa zo Starého Smokovca stratila plachosť a namiesto pokoja v Tichej doline si opäť vybrala blízkosť ľudí. Fotografujú sa s ňou a dvoma mladými pri Pribyline.

Krúpy, dážď a o chviľu sa už valila voda do dvorov

Divoká voda, na ktorú sa dnes po búrke zmenil nenápadný potok v Zbore, zanechala v dvoroch poriadnu spúšť. Brala všetko, čo jej prišlo do cesty.

Po bezdomovcoch kultúra. Hájovňa chce byť novým kultúrnym bodom

Vo vznikajúcom komunitnom centre v Žiline chystajú prvé podujatia.

Hokejisti letnú prípravu nezačali, meškajú im aj výplaty

O budúcom smerovaní martinského hokeja sa má rozhodnúť do konca mája.

Dnes na polhodinu úplne uzatvoria Strečno

​​​​​​​Opravy poškodeného brala na Strečne si dnes večer vynútia uzatvorenie cesty v oboch smeroch.

Všetky správy

Polícia má meno i záznam s útočníkom v Manchestri (minúta po minúte)

Britská polícia potvrdila Salmana Abediho ako útočníka, ktorý zabil 22 ľudí.

Zelenina z Lidla pohorela v amatérskom teste. Dá sa veriť domácim meračom?

Internetom sa šíri video, v ktorom neznámy muž meria dusičnany v zelenine a ovocí.

Lipšicova advokátka: S takým postupom prokuratúry som sa ešte nestretla

Exposlanec zrazil 72-ročného chodca v septembri. Hrozí mu za to trest na dva až päť rokov väzenia.

Kajínek opustil väzenie a ďakoval Zemanovi za milosť

Miloš Zeman v utorok podpísal milosť pre Jiřího Kajínka.

V stane pod vrcholom Everestu našli štyri mŕtve telá

Telá našli záchranári, ktorí sa vydali pre telo slovenského horolezca Vladimíra Štrbu.

Kam vyraziť