Štvrtok, 29. jún, 2017 | Meniny má Peter, Pavol, Petra
Pridajte si svoje mesto

Škaredú Morenu dnes zhodia z mosta

Kysuckí múzejníci budú dnes vynášať Morenu, ktorá svoju púť ukončí v rieke Kysuca. Aj takýmto spôsobom chcú priblížiť zvyky a tradície veľkonočného obdobia.

Tradíciu vynášania Moreny zachovávajú aj kysuckí múzejníci.(Zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)

ČADCA. Veľkonočné sviatky majú na Kysuciach svoju tradíciu. Niektoré zvyky, ktoré sa s nimi spájali, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz. Niektoré zanikli a prezentujú ich vo svojich programoch len folklórne skupiny a súbory.

Jeden z najarchaickejších, ktorý sa v minulosti robil, bolo podľa múzejníkov vynášanie Moreny. Konal sa koncom zimy a vyjadroval túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé slnečné lúče. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Tým pripisovali aj striedanie ročných období. Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k vode. Pri brehu ju vyzliekli, zapálili a hodili do vôd rozmŕzajúcej rieky.

Vynášali ju „moreňárky“

Na Smrtnú nedeľu, dva týždne pred Veľkou nocou, vynášali dievky „moreňárky" spomínanú Morenu - symbol zimy a chorôb. Mohli to byť len slobodné, ktoré museli mať rovnaké oblečenie. Na hlave mali šatku, na pleciach prestieradlo, pod ním košieľku a oplecko, všetko biele. Čiernej farby bola len „zápona“. Morena bola na žrdi vytvorená figurína v ženských šatách, vypchatá slamou a machom, ktorú pripravovali dievky väčšinou tajne. Odev na ňu dávali najmä choré ženy, ktoré verili, že s ňou vynesú preč aj ich choroby.

Pred obchôdzkou museli získať povolenie od farára a richtára. Skoro ráno pri východe slnka zaniesli Morenu štyri dievky k potoku, kde ju umyli. Aj ony sa poumývali v tečúcej vode. Potom ju nosili po dedine a pred každým domom zaspievali pieseň „Poďakujme Pánu Bohu." Domáci ich za to obdarovali vajíčkami, ovsom alebo peniazmi. Morene sa nesmel nikto posmievať, lebo sa verilo, že ten, kto tak urobí, ochorie. Pri obchôdzke ju nesmeli obrátiť tvárou ku dvoru, lebo by v ňom ľudia ochoreli.

„Táto obchôdzka sa v ľudovom prostredí Kysúc zachovávala v podstate ako živý zvyk či rituál súvisiaci s koncom moci zimy ešte po polovici 20. storočia. Zimu, tak ako všetky ročné obdobia, si naši slovanskí predkovia spájali s božstvami, nadprirodzenými a démonickými bytosťami, ktoré vplývali na ich život,“ vysvetľuje etnograf Pavol Markech z Kysuckého múzea v Čadci.

Ako vraví, ľudia verili, že sú takisto súčasťou prírody, ktorá ich obklopovala a od ktorej boli hospodáriaci Slovania plne závislí. Do tohto duchovného sveta patrila aj Morena – staroslovanská bohyňa zimy, smrti a noci. Stelesňovala predovšetkým negatívne atribúty zimy. Tá bývala krutá, spájala sa so smrťou a bola skúškou prežitia.

„Dlhé zimné noci k tomu pridávali moment strachu a ľudovej mágie. To všetko vplývalo na ľudové predstavy, ktoré vytvorili prenesený obraz charakteru zimy do Moreny. Napriek tomu mala aj isté pozitívne črty. V určitom zmysle symbolizovala obraz zimnej bielej krajiny, pokoja a zároveň času na odpočinok a regeneráciu prírody, ako neustály sa opakujúci cyklus pred príchodom jari,“ vysvetľuje.

Múzejníci priblížia Kysučanom tradíciu

Ako hovorí etnograf figurínu niesli dievčatá pomedzi domy otočenú priamo, smerujúc na koniec dediny, či chotára k potoku, kde z nej strhli šaty, hodili do tečúcej jarnej vody a zahádzali kameňmi. „Aby tak v prenesenom zmysle naplnili podstatu tejto obchôdzky a vyhnali zimu a choroby, ktoré spolu s torzom figuríny odplávali a tá stratila všetku svoju moc. Jej rituálnym zapálením, utopením a odplavením vo vode oslobodenej od ľadov sa uvoľnilo miesto pre príchod jari a znovuzrodenia vo všetkých jeho podobách,“ dodáva.

Ako informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci na dnes pripravili podujatie, ktoré sa nesie pod názvom Morena, Morena, kde si prebývala. V programe sa predstaví Detský folklórny súbor Kelčovan z Čadce. Sprievod sa začína o 14. hodine pri Kysuckom múzeu v Čadci. Pokračovať bude smerom cez Tempo, Matičné námestie, Palárikovu ulicu a Ulicu slobody. Procesia sa skončí zapálením Moreny, ktorú na moste pri Kysuckom múzeu zhodia do rieky. Organizátori všetkých pozývajú na toto zaujímavé podujatie, ktorého cieľom je priblížiť zvyky a tradície veľkonočného obdobia.

An Error Occurred: Not Found

Oops! An Error Occurred

The server returned a "404 Not Found".


  1. Diaľničný úsek D3 Svrčinovec – Skalité uzatvoria 1 633
  2. Otvoria prvé kúpalisko na Kysuciach! Foto 877
  3. Cestu medzi Skalitým a Oščadnicou uzatvoria 312
  4. V Čadci pribudne takmer 500 pracovných miest! 285
  5. Súťaž vo varení guláša sa blíži, prihláste sa! 261
  6. Opravovali zničenú cestu v Turkove 173
  7. Do cechu pasovali aj troch šikovných chlapcov z Kysúc 147
  8. Darovali krv, darovali kúsok seba 4. 141
  9. Dievčatá z Krásna získali v silnej konkurencii striebro a bronz 100
  10. Mucha mu chytil penaltu! S Michalíkom sa prišli rozlúčiť stovky fanúšikov Foto 98

Najčítanejšie správy

Kysuce

Diaľničný úsek D3 Svrčinovec – Skalité uzatvoria

Pokiaľ ste plánovali dnes, prípadne v ďalších dňoch využiť diaľničný úsek D3 Svrčinovec – Skalité, budete sa musieť rozhodnúť pre inú trasu.

Otvoria prvé kúpalisko na Kysuciach!

Kysučania sa dočkali prvého kúpaliska. Otvoria ho už o pár dní.

Cestu medzi Skalitým a Oščadnicou uzatvoria

Dopravný úsek, ktorý využívajú mnohí obyvatelia na skrátenie cesty, bude v najbližších dňoch zatvorený.

V Čadci pribudne takmer 500 pracovných miest!

Na rokovaní mestského zastupiteľstva Čadca predstavila svoj plán spoločnosť, ktorej poslanci neskôr predali veľkú časť priemyselného parku.

Súťaž vo varení guláša sa blíži, prihláste sa!

Turzovské leto je známe všakovakými športovými, spoločenskými a kultúrnymi podujatiami nielen doma, v regióne, na Slovensku, ale i za hranicami.

Blízke regióny

Nerozlučné krásky zo Sučian majú šancu stať sa fotomodelkou Európy

​​​​​​​O tom, že v Turci máme krásne dievčatá niet pochýb. Dve kamarátky zo Sučian postúpili do finále fotomodelingovej súťaže. Vďaka ich príjemnému zovňajšku už dostali veľa atraktívnych ponúk.

V centre Žiliny bude v lete rušno. Poznáme program Žilinského kultúrneho leta

V Žiline budú počas najbližších troch mesiacov stovky kultúrnych podujatí, koncertov, premietaní pod holým nebom a festivalov. Rozbieha sa tradičné Žilinské kultúrne leto.

Nezvestnú Zdenku stále nenašli

Viac ako sto profesionálov a dobrovoľníkov opäť prehľadávalo rieku, brehy, ale aj okolie dediny.

Ako sa ľudia v uliciach objímali, alebo aj nie

Na Deň objatí vyrazili ako inde v slovenských mestách, ale aj na svete, do ulíc aj dobrovoľníčky či dobrovoľníci v Považkej Bystrici. A odrazu bolo v meste akosi krajšie.

Za Žilinou sa zrazili tri autá

Nehoda si vyžiadala troch zranených.

Všetky správy

Historička Bednaříková: Nerobme pri utečencoch rovnaké chyby ako Rimania

Povedať, že civilizácie zanikali pre nízku pôrodnosť, je zjednodušovanie, tvrdí česká historička Jarmila Bednaříková.

Prihlásil sa a vyhral. Kandidát na člena predstavenstva VšZP nemal protikandidáta

Je veľká pravdepodobnosť, že výberové konania automaticky uprednostnia človeka, ktorý je funkciou dočasne poverený, tvrdí analytik.

Dva české večery s Putinom a dvadsať klamstiev

Už aj českí diváci mohli sledovať rozhovory režiséra Olivera Stona s ruským prezidentom.

Ak Sagan nevyhrá zelený dres, bude to sci-fi

Sagan je taký multifunkčný a univerzálny, že vo futbale by zahral rohový kop a vzápätí by už strieľal na bránku, tvrdí Alberto Contador.

Hasiči stále bojujú s požiarom na Záhorí, podarilo sa ho lokalizovať

Plamene pomáha hasiť aj vrtuľník letky Ministerstva vnútra.

Kam vyraziť