Kysuce

Veľká noc sa na Kysuciach spájala s magickými úkonmi

Veľkonočné sviatky majú aj na Kysuciach veľkú tradíciu. Niektoré zvyky, ktoré sa s nimi spájali, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz.

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. (Zdroj: JAROSLAV VELIČKA)

Cez pôst sa varili jedlá plané, nemastné. Omastu nahrádzal rozotrený cesnak. Jedávala sa väčšinou kapusta, zemiaky -nemastené, cesnaková polievka a polievky zo strukovín, ale bez omasty, iba so zátrepkou (voda s múkou). Pôst sa prísne zachovával nielen v strave, ale v celom konaní počas pôstu.

Ženy chodili oblečené v tmavom, s tmavou pokrývkou hlavy, nekonali sa zábavy, svadby, ani žiadne podujatia veselého charakteru. Už v prvom týždni sa začala v kostoloch slúžiť pobožnosť „krížová cesta“, ktorá sa konala týždenne až do konca pôstu. V pôstnom období začínali gazdinky pomaly s prípravou na jarné práce. Plátali sa vrecia, plachty, oberalo sa obilie od nečistôt a začínalo sa s prípravou sadby zemiakov. Gazdovia pripravovali povozy, opravovali poľnohospodárske náradia a vyvážali maštaľný hnoj na tie miesta, kde v jeseni nebol prístup. V domácnostiach gazdinky poskladali z krížov a kultových obrazov, sôch ozdobné vence. Počas zaviazaných zvonov bolo „umučenie“ na kríži zakryté čiernou látkou. Ozdoby sa opäť dali na kríže až po vzkriesení.

K sviatkom patrila aj mágia

Magické úkony, ktoré sa k tomuto obdobiu viažu, sú vlastne zmesou pohanských a kresťanských zvykov. Jedno však majú určite spoločné – je to zabezpečenie prosperity hospodárstva a zdravia rodiny. Vynášanie Moreny ako symbolu smrti a zimy za dedinu na Smrtnú nedeľu malo zabezpečiť príchod jari a odchod smrti a chorôb. Preto choré ženy s radosťou požičali súčasti odevu na pristrojenie Moreny, lebo verili, že ich choroba odíde spolu s ňou. Na Kvetnú nedeľu roznášali dievčatá v košíkoch po dedine bahniatka. Rozdávali ich gazdinkám ako symbol života a jari. Na Kvetnú nedeľu chodili gazdiné posviacať bahniatka do kostola, aby ich potom počas roka mohli využiť na zabezpečenie prosperity hospodárstva. Pri prvej jarnej orbe gazda vložil koňovi alebo kravke do postroja vetvičku posvätených bahniatok. Bahniatka dal do prvej vyoranej brázdy, aby mu ľadovec nezničil úrodu. Počas letných búrok pálili gazdinky bahniatka a hromničnú sviečku na odvrátenie búrky a krupobitia.

Gazda sa postaral o ochranu hospodárstva

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. V takomto prameni umývali dokonca i malé deti, aby ich ochránili pred chorobami. Táto voda bola liečivá na svrab a iné kožné choroby. Odkladali si z nej aj na použitie počas roka, najmä proti urieknutiu. V zatopenej obci Riečnica na Veľký piatok pred východom slnka gazdovia prevádzali kone cez potoky, aby ich počas roka neboleli nohy a nehnisali im kopytá. Gazdinky zasa v tom čase vymetali izby metlou z tŕnia smerom k dverám, aby sa jej cez rok nedržal v obydlí hmyz. Mladé dievčatá sa chodili pod vŕbu česať, aby mali vlasy také dlhé a krásne ako tie vŕbové prúty. Na Veľký piatok gazdiná musela variť šúľance, ktoré museli byť čo najdlhšie, aby mala pekný dlhý ľan. Ďalším jedlom boli zemiakové halušky, ktoré museli byť tiež dlhé, aby im narástlo pekné dlhé obilie.

V Rudine na Veľkonočný pondelok upiekla koláč, ktorý bol zakvasený z trojakej múky, vajíčka do neho museli byť od troch susediek a mlieko podojené pred západom slnka. Koláč bol na stole spolu so svätenou vodou a keď sa šli svätiť oziminy, vyniesla ho do poľa na ochranu ozimín.

Neodmysliteľným symbolom bol vŕbový korbáč

Veľkonočná nedeľa je deň oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista, tento deň je prísne zasvätený, a preto sa k nemu neviažu žiadne magické úkony. Na Veľkonočný pondelok chodili už od včasného rána mládenci po šibačkách a oblievačkách. Nosili so sebou nádoby s vodou a vŕbové korbáče, ktorými šibali dievčatá. Korbáč bol tiež symbolom jari a šibanie ním malo očistný charakter, „aby sa ich svrab nechytel“. Tú istú funkciu mala aj voda, ktorou oblievali mládenci dievčatá. Najväčšia hanba pre dievku bola, keď ju mládenci neprišli vyšibať a pooblievať.

S vajíčkami sa na jar čarovalo

Vajíčko odpradávna symbolizovalo nový život, plodnosť a kontinuitu života. Na jar, keď sa vyháňal dobytok na pašu, tak sa mu po chrbte pogúľali vajíčka, aby bol celé leto guľatý ako to vajíčko. Škrupinky z vajíčok kládli do prvej brázdy na jar, keď šli siať, aby bola dobrá úroda. Kládli ich aj do základov nového domu. Preto bolo vajíčko jedným z predmetov na obdarovávanie. Pri fašiangových obchôdzkach masiek po dedine obdarovávali gazdiné okrem inej poživne aj vajíčkami. Tak isto na Kvetnú nedeľu, keď chodili dievčatá „po máji“, dostávali za odmenu od nich vajíčka. Aj v ľúbostnej mágii sa stretávame s rôznymi praktikami s vajíčkami, ako napr. ponúkanie mládenca, o ktorého mala dievka záujem, tzv. žliabkovou praženicou opraženou z vajíčok rozbíjaných na chrbtici dievky. Z pôvodných nezdobených vajíčok na obdarovanie, resp. obetovanie, sa vyvinuli zdobené vajíčka.

Okrúhly darček pre pocestných

Prvá dostupná informácia o maľovaných vajíčkach je z Prednej Ázie, kde v pohrebiskách z polovice tretieho tisícročia pred naším letopočtom sa našli sfarbené škrupinky. Na Slovensku objavili farebné škrupinky v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi. U našich susedov v Čechách medzi pospolitým ľudom sa o vajíčkach traduje takáto povesť: Keď Pán Ježiš chodil so svätým Petrom po svete, prišli na jedno gazdovstvo a pýtali od gazdinej kúsok chleba. Ona však nemala v tom čase ani kúska v chalupe. Keďže sa sťažovali, že majú hrozný hlad, nevedela, čím ich nakŕmiť. Vtom počula na hniezde kotkodákať sliepku. Rýchlo bežala do kurína, pozbierala vajíčka z hniezda a hodila ich do horúcej pahreby upiecť. Nimi potom obidvoch pocestných nakŕmila. Aké však bolo jej prekvapenie, keď po ich odchode išla pozametať škrupinky z vajec a tieto boli premenené na zlato. Od tých čias každého pocestného, ktorý k nim zavítal, obdarovávala vajíčkami.

Zvyk zdobiť vajíčka a obdarovávať nimi sa viaže výlučne k veľkonočnému obdobiu. Spôsoby zdobenia sú v rôznych krajoch odlišné a tradujú sa z generácie na generáciu. U nás na Kysuciach sa jednoducho zdobili vajíčka varením v cibuľovej šupke, jelšovej kôre, škrupinách z orecha, šafrane a podobne.

Jednou z najstarších techník je oblepovanie trávou

Jednou z najstarších techník je oblepovanie vajíčok rôznymi lístočkami a trávami a potom takto obložené sa varili vo farbive. Na mieste, kde bol priložený lístoček, ostáva iný odtieň a vajíčko má rastlinný motív. Ďalšou technikou bolo voskovanie. Vosk sa nanášal do rôznych ornamentov na vajíčko špendlíkom alebo tenučkou trubičkou.

Najstaršie ornamenty boli geometrické tvary odpozorované z prírody – bodky, čiarky, kosoštvorce, línie, rozviliny, neskôr pribúdajú rastlinné motívy, potom zvieracie a dokonca i písmo – veršíky a podobne. Ďalšou technikou je vyškrabávanie a v niektorých oblastiach aj leptanie. Na horných Kysuciach je ešte živý zvyk, najmä v Klokočove a okolí Turzovky, zdobiť vajíčka prifarbenou sitinou z močiarnej trávy. Zaujímavý spôsob zdobenia je zdobiť vajíčka odrôtovaním – buď medeným alebo strieborným drôtikom. Ženy ich zdobili pred Veľkou nocou, aby mohli cez veľkonočné sviatky obdarovať nimi mládencov, ktorí ich prídu vyšibať. Šibanie je očistným úkonom, má chrániť ženu od všetkých chorôb. Ako odmenu zaň dostal mládenec symbol nového prebúdzajúceho sa života – vajíčko. Sú to zvyky pretrvávajúce odpradávna, oslavujú jarný slnovrat a prebúdzajúcu sa prírodu.

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti


  1. Medzi ocenenými boli aj učitelia z Kysúc 846
  2. Sprejerov dolapili policajti 504
  3. Vodičovi z Kysúc namerali vyše dve promile 462
  4. Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív VI. 242
  5. Boja sa toho, že starí lekári odídu a noví nebudú mať motiváciu 235
  6. Chcú zatraktívniť Krásno nad Kysucou 191
  7. Slovenský pohár opäť v rukách ľaváka z Čadce 129
  8. Gymo a Potheads odvrátili mečbal 121
  9. Na Juraja sa vraj zem otvárala 86
  10. Úspešná žiačka obchodnej akadémie 83

Najčítanejšie správy

Kysuce

Medzi ocenenými boli aj učitelia z Kysúc

Pri príležitosti Dňa učiteľov ocenil v historických priestoroch Sobášneho paláca v Bytči žilinský vicežupan Jozef Štrba učiteľov stredných škôl. Nechýbali medzi nimi ani Kysučania.

Sprejerov dolapili policajti

Dvoch šestnásťročných mladíkov z čadčianskeho sídlsika policajti chytili po sprejovaní steny, aj keď sa dali na útek.

Vodičovi z Kysúc namerali vyše dve promile

Za nepoučiteľných a maximálne riskujúcich možno označiť vodičov, ktorí opäť vyrazili na cesty pod vplyvom alkoholu. Tentokrát ich bolo až 28. Jednému Kysučanovi namerali vyše dve promile.

Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív VI.

Sme radi, že mnohí z vás počas veľkonočných sviatkov „nesedeli“ len pri dobrotách, ale vybrali sa do prírody a nezabudli si pritom prevesiť cez plece fotoaparát, prípadne sa spoľahli na kvalitu toho, ktorým disponuje ich mobilný telefón. Tak či onak, opäť nás potešili vaše unikátne zábery. Do redakcie sme dostali od vás veľa pekných fotografií.

Boja sa toho, že starí lekári odídu a noví nebudú mať motiváciu

Obyvatelia Turzovky sa obávajú nedostatku lekárov. Starí vraj odchádzajú do dôchodku a noví sa podľa nich na Horné Kysuce príliš nehrnú.

Blízke regióny

Vrakovisko už idú riešiť

Divná skládka s asi dvesto vrakmi áut, ktorú má na svojom pozemku jeden Kláštorčan, nedá niektorým miestnym spávať. Rozosielajú anonymy, ale oficiálne úradom nikto nič nenahlásil.

To, čo majú ľudia v rodinných albumoch, je klenot

V Turci štartuje nový projekt. Dohromady ho dali dvaja filmárski nadšenci a jeho výsledkom majú byť predovšetkým filmy o významných fabrikách, športových kluboch či obciach Stopa, ktorú budúce generácie zaiste ocenia.

Padali hlavy. Návrh na odvolanie Gromu a Delinčáka poslanci podporili

Očakávaná búrlivá diskusia o návrhu odvolania Patrika Gromu zo spoločnosti Žilina Invest a poslanca Branislava Delinčáka ako člena mestskej rady sa naplnila. Poslanci návrh podporili.

Polícia pátrala po chlapcovi, ktorého matka poslala na výlet o deň skôr

Železniční policajti chlapca našli vo vlaku po vyše pol hodine.

Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope

Rýchly prehliadač webstránok oravských obcí a miest.

Všetky správy

Viedenské letisko straší Bratislavou. Bojí sa o tisícky pracovných miest

Najväčšie rakúske letisko chce postaviť tretiu pristávaciu dráhu. Tamojší súd však jej výstavbu zakázal. Teraz inzeruje alarmujúce slogany

Laššáková jazdí zadarmo, Kiska za vlaky platí

Najvýhodnejšie podmienky cestovania majú sudcovia Ústavného súdu v Košiciach, nemusia platiť za vlaky ani autobusy.

Cíger počúva odmietnutia. Spýtajte sa hráčov, či je to plánované, vraví

Na majstrovstvá sveta nepôjde ani Tomáš Surový, čaká sa na vyjadrenie trojice z NHL.

Danko nakázal otvárať listy poslancov, tvrdí Matovič. Chcú ho odvolať

Kancelária Národnej rady postupuje v súlade s odporúčaniami ministerstva vnútra.

Danko chce obmedziť strany, súperov neodradil

Ak prejdú povinné minimálne počty členov, o ktorých hovorí SNS, Igor Matovič hovorí, že sa zariadi tak, aby bol Andrej Danko nešťastný.

Kam vyraziť