Ste rodákom z neďalekej Žiliny. Aký je váš vzťah ku Kysuciam? Mali ste tam kamarátov, frajerky?
-Na Kysuciach mám zopár kamarátov, frajerky žiadne. Kysuce sa mi páčia, je tam krásna príroda.
Určite sa o vás nedá povedať, že ste „domased“. Navštívili ste viaceré krajiny. Žili ste v Anglicku, dokonca v Izraeli. Cestovanie, spoznávanie iných kultúr a života ľudí je určite inšpirujúce a dokáže človeka obohatiť. Čo vy na to?
- Najhoršie na tom celom je, že sa človek musí vrátiť domov. Vtedy zbadá tie rozdiely. Viem, že veľa ľudí, ktorí nežili v zahraničí bude nad týmto krútiť hlavou, ale každému by som doprial prežiť kúsok života mimo Slovenska. Myslím, že len človek, ktorý to okúsil si môže naplno uvedomiť ako si tu žijeme a s čím všetkým súhlasíme len preto, lebo si myslíme, že to tak má byť. Aby ste si to nevysvetlili zle, hovorím teraz skôr o tom ako sa tento štát stará o občanov. To, že sme najkrajšia krajina široko ďaleko o tom nepochybujem.
Istý čas ste pôsobili aj v modelingu, dokonca ste si zahrali vo filme. Ako na to spomínate?
- Modeling ma nikdy nezaujímal, ale pravda je, že keď som v Izraeli potreboval peniaze tak som využil ponuku a trošku som pózoval. Nič prevratné to nebolo. Podobne som sa dostal aj do filmu „What a wonderful place“, ktorý získal oskara. Bol som na obraze asi 5 sekúnd, ale bol to super zážitok.
Na Slovensku ste známy aj ako účastník súťaže Slovensko hľadá Superstar. Finalisti vtedy nahrali úspešný singel Kým vieš snívať. Prezraďte, aké sú vaše sny? Máte ešte nejaké?
- Myslím, že snívať sa nedá prestať. Teda, pokiaľ človek chce napredovať, mal by mať sny a potom niečo pre ne robiť, aby sa splnili. Udržuje to človeka mladým. Stačia aj malé ciele. Napríklad, že sa naučím robiť vázy z hliny. Momentálne snívam o tom, aby ľudia prijali moju novú tvorbu na ktorej pracujem. Veľmi by som si prial, aby z nej mali radosť.
Váš debutový album Exoterika získal platinovú platňu za predaj viac ako 10-tisíc hudobných nosičov. Nasledujúce albumy Tlaková níž či Tráva musí rásť obsahujú single, ktoré sa zaradili medzi najhranejšie slovenské piesne. Čo najnovšie pripravujete? Na čo sa môžu tešiť vaši fanúšikovia?
- Trochu som to prezradil už v predošlej odpovedi. Dokončujeme nové DVD pre deti. Akurát riešime nový klip „Moje telo“, čo ma veľmi baví, lebo sa kvôli nemu učím tancovať. A práve teraz sedím v štúdiu a nahrávam dve nové pesničky pre dospelákov.
Možno nie všetci vedia, že spolupracujete s Kvapkou nádeje. Ako sa v súčasnosti vyvíja táto spolupráca? V minulosti ste pre nadáciu dokonca napísali pesničku Musím mať nádej. Ako vnímate charitu a pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú?
- Mám ľudí rád a nie sú mi ľahostajní. Keď môžem, pomôžem. Dávam si však pozor kam smerujem svoju energiu a čas. Toho mám v poslednej dobe málo a preto na charitatívne koncerty nechodievame veľa. Často však pomáham ľuďom finančne cez portál ľudia ľuďom. Tam aspoň človek vie, že tie peniaze skončia v správnych rukách.
Ste autorom detských motivačných knižiek. Obľúbený je váš detský album Pesničky pre (ne)poslušné deti. Vráťme sa do minulosti. Čo vy a detstvo? Boli s vami rodičia spokojní? Prečo vás vôbec zaujala tvorba pre deti?
- Detská tvorba si ma našla sama. Pred štyrmi rokmi som ani len netušil, že dokážem napísať pesničku pre deti. Za všetko môže náhoda. Kamarátka robila na projekte Veselé zúbky a poprosila ma, či jej k nemu napíšem pesničku. Z Veselých zúbkov sa stal hit a Ikar chcel odo mňa ďalšie pesničky. Smial som sa z toho, ale môj manažer ma presvedčil, aby som šiel do toho. A potom ma už ukecali rodičia detí. Vraj im moje pesničky pomáhajú pri deťoch a chcú si umývať rúčky, vedia prechádzať cez cestu a chce sa im doma upratovať. Robí mi to radosť a dáva mi to pocit užitočnosti. Paradoxom je, že deti učím správne veci a pri tom sám som bol problémové dieťa túžiace po pozornosti. Najviac ma však zmenilo Anglicko. Bol to osud a tak to malo byť.
