STAŠKOV. Návštevníci rodného domčeka Jozefa Kronera v Staškove môžu obdivovať prvé štyri diela, ktoré počas letného rezbárskeho sympózia nazvaného Úsmevy geniálneho klauna, vyšli spod rúk známych akademických sochárov Jozefa Mundiera z Čadce, Jaroslava Gaňu z Kysuckého Nového Mesta, Mareka Ryboňa zo Žiliny a Petra Pohánku z Bratislavy. Umelci sa tentokrát inšpirovali filmami Tisícročná včela, Pacho hybský zbojník, Obchod na korze a Sváko Ragan. Počas ďalších ročníkov sympózia pribudnú k štyrom sochám ďalšie, až sa napokon ich počet ustáli na dvanástke.
Spolupracovali so Zuzkou Kronerovou
„Zrodu myšlienky o chodníku predchádzal nápad postaviť mostík zo železničných švehiel v smere od domčeka do Grapy, čo by bolo akousi symbolikou trati života Jozefa Kronera. Mostík si teda sám o sebe vyžiadal svoje pokračovanie. Prvotná myšlienka až po súčasnú podobu chodníka prešla rozsiahlou kultiváciou. Podieľalo sa na nej veľa priateľov, zásadné rozhodnutia som však robil so súhlasom Zuzky Kronerovej, ktorá prevzala s odvolaním sa na otcovu skromnosť, úlohu oponenta projektu,“ informoval Vladimír Gajdošík, predseda správnej rady Spolku rodákov Jozefa Kronera v Staškove. Výber dvanástich námetov má reprezentovať široký záber rôznych postáv pre rôznorodé publikum, zahŕňa v sebe veselé i dramatické úlohy, domácu i zahraničnú tvorbu. „Preto sa vo výbere okrem Pacha, Sváka Ragana či Kuba objavil aj profesor Poležajev, doktor Galen, Tóno Brtko, málo známy, ale vysoko cenený Georg Henych z bulharského filmu Ty, ktorý si na nebesiach, nezabudnuteľný Tojvje z muzikálu Fidlikant na streche, či obľúbený ujo Doremifák z televízneho seriálu My sme malí muzikanti. Rovnakým procesom prechádzal aj profil chodníka, ktorý bude mať dĺžku približne 1200 metrov. Ide o najnáročnejší, ale najkrajší variant, v ktorom sa scénou pre umelecké diela stala sama príroda,“ dodal Gajdošík.
Letné sympózium sa im podarilo zorganizovať vďaka finančnej pomoci ministerstva kultúry, miestnych podnikateľských subjektov, pomocnú ruku podali členovia spolku i obyvatelia Staškova.
Domček sprístupnili ešte vlani
Rodný dom slávneho herca sprístupnili verejnosti vlani v novembri. V knihe návštev pribúdajú podpisy a poďakovania ľudí, na ktorých tam dýchla minulosť slávneho herca. Otec rodiny - Ľudovít Kroner sa narodil 2. júla 1891 v Ľubochni. Tam začal robiť na píle a zoznámil sa so svojou manželkou. Neskôr našiel prácu na železnici. Do Staškova sa s rodinou presťahoval v roku 1920, odišli odtiaľ do Serede v roku 1932. Ľudovít striedavo pracoval ako výhybkár a sprievodca. V štátnych službách pri železnici bol zamestnaný až do odchodu na dôchodok. Zomrel 9. novembra 1956. Herecký talent zdedili jeho deti po ňom. Mária bola jednou z prvých výpravčičiek
Jeho manželka Mária sa narodila 9. apríla 1894 na Gombáši. V Staškove vydávala cestovné lístky a pravdepodobne bola jednou z prvých výpravčičiek na Slovensku. Porodila dvanásť detí, päť z nich v Staškove, deväť sa dožilo dospelosti. Zomrela 20. augusta 1975 vo veku 81 rokov.
V interiéri nechýbajú ani hercove obľúbené čižmy
V interiéri zrekonštruovaného domčeka nechýbajú dobové svietidlá či vypínače, výnimočné sú osobné veci Jozefa Kronera vrátane slávnych ocenení. Upútajú jeho rybárske čižmy, udica či obľúbené kreslo a šálka. Na stolíku sa vynímajú okuliare, ktoré používal až do konca svojho života. V predsieni stojí funkčná dobová piecka dokumentujúca 20. roky minulého storočia. Atmosféru umocňuje studňa, ktorú postavili na mieste jej dávnej predchodkyne. Všetky práce robili zruční Staškovčania tak, aby na domčeku zachovali čo najviac originálnych prvkov.
Bezdomovci sa museli vysťahovať
Obec vyčlenila v roku 2010 na rekonštrukciu 10-tisíc eur, vlani to bolo 12-tisíc eur. Pomohla aj zbierka, vďaka ktorej získali 10 500 eur. Spolku rodákov Jozefa Kronera v Staškove sa podarilo získať vďaka grantovému programu Šanca pre váš región Nadácie Orange, z ministerstva kultúry, tiež formou priamej dotácie od spomínanej nadácie čiastku 12 500 eur. Do osobného vlastníctva získala obec objekt v roku 2010. Za dom s pozemkom zaplatila 3 296 eur. Vlani pripravila projektovú dokumentáciu na prístupovú cestu k domu. Pozemok chce kúpiť od Železníc SR, s ktorými rokuje.
Rodná chalúpka Jozefa Kronera mala dlhé roky ďaleko od ocenenia, ktoré tento slávny herec získal. Boli na nej vylámané dvere, okná, interiér bol zdevastovaný, záhrada zarastená krovím. Nikto v nej dlhé roky nebýval. Už v deväťdesiatych rokoch sa snažila obec prevziať do správy, keďže evidentne chátral. Pri rekonštrukcii Železničnej stanice v Čadci ho opravili. Potom ho pridelila železnica ako nájomný byt istému nájomníkovi z Bratislavy. Užíval ho, ale neobýval. Neskôr sa pustili doňho vandali a začali tam prespávať bezdomovci.
