Kysuce

Hoci niekoľkokrát padla na dno, vždy sa jej podarilo vstať

Väčšina z nás vie, kde strávi tohtoročné vianočné sviatky. Doma – v kruhu svojej rodiny. Tridsaťjedenročná Petra Ferdinandová rodinu síce má, teplo rodinného krbu však nepozná.

Väčšiu časť dňa trávi Petra na ulici a predáva časopis gréckokatolíckej charity.(Zdroj: MIROSLAVA MURČOVÁ)

Petra Ferdinandová má tridsaťjeden rokov. Odžitého má však už oveľa viac ako hocikto od nej aj o veľa rokov starší. Už ako bábätko ju rodičia odložili do detského domova, hoci doma si nechali Petiných starších súrodencov. „Nikto mi nikdy nevysvetlil, prečo je to tak. A teraz ma to už ani nezaujíma,“ hovorí mladá žena. Celé svoje detstvo pendlovala medzi detskými domovmi. „Nikde som si nehľadala kamarátky, lebo som prišla do určitého veku a musela som ísť inde. Tak na čo,“ pokračuje s trpkosťou v hlase. Na pobyt v domovoch nespomína rada. „Vždy som sa všade cítila akosi navyše. To dospelo k tomu, že som si začala sama ubližovať.“ Keďže mala psychické problémy, nevyštudovala poriadnu školu. Vyučila sa len za pomocníčku v kuchyni. „Strednú školu som nezvládala.“

Zo dňa na deň ostala na ulici

Keď dovŕšila dospelosť, stala sa bezdomovkyňou. Odišla z detského domova bez peňazí, bez akejkoľvek perspektívy. Skončila v útulku v Kremnici. Zapájala sa do diania zariadenia, aj do pracovných terapií. „Nerozumela som si však so spolubývajúcou, odišla som preto do útulku v Banskej Bystrici a neskôr do dedinky na východe s názvom Ľubice. Už v Banskej Bystrici som začala s predajom Nota bene,“ spomína na svoje prvé roky, strávené mimo detského domova. Život v útulku ju však ubíjal. „Raz sa mi na ulici prihovorila nejaká pani. Bola veľmi milá, začala sa so mnou rozprávať. Volala sa Klára Chovancová a v Žiline rozbiehala projekt, ktorý spočíval v tom, že sme vlastne spolu s ďalšími dievčatami, ktoré mali podobný osud ako ja, bývali akoby v podnájme. Boli to najkrajšie chvíle môjho života. Cítila som, akoby som mala svoj prvý naozajstný domov.“ Rozprávka sa však skončila kvôli veciam, ktoré v súčasnosti hýbu svetom – peniazom. „Peniaze, ktoré podporovali tento projekt, sa vyčerpali a pani Kláre sa nepodarilo zohnať ďalšie. Takže sme sa museli z bytu vysťahovať. V tom čase sa Petra stretla s Katkou Melicháčovou, ktorá pracuje v čadčianskom útulku – Dome sv. Gianny. Tá jej ponúkla možnosť nového bývania. Čadca je jej domovom už viac ako štyri roky. „V súčasnosti mám síce trochu problém s celodenným ubytovaním, pretože som z Čadce odišla na vianočné sviatky ku svojej krstnej mame, ktorá pracuje v útulku v Banskej Bystrici. Tam som však nemohla ostať viac dní kvôli tomu, že v banskobystrickom zariadení sú ženy inej vekovej skupiny, ostala som bývať teda v neďalekej ubytovni. Odtiaľ som však ušla. Spolubývajúca ma šikanovala,“ spomína na neľahký osud.

Čadca sa stala jej domovom

Dva dni sa potom Petra túlala ulicami Banskej Bystrice. Bola hladná, smädná, bez akejkoľvek vízie na lepší život. Rozhodla sa teda, že všetko ukončí. „Chcela som sa hodiť pod idúce auto. To však stihlo zabrzdiť a silno zatrúbilo. To ma akoby prebralo. Vyhľadala som lekársku pomoc a vrátila som sa naspäť do Čadce.“ Tu však už bola ubytovňa obsadená. Peti ostalo miesto len v nocľahárni. Každé ráno o pol siedmej vyráža do ulíc a o 18-tej sa môže vrátiť na nocľah. „Medzitým máme o ôsmej ešte raňajky. Avšak mne biele pečivo nerobí dobre, takže často na ne ani nechodím. Idem sa však do charity aspoň zohriať a okolo desiatej už stojím na Palárikovej ulici a predávam časopis, ktorý vydáva gréckokatolícka charita Prešov. Pred šiestou som už zasa pred charitou,“ informuje o svojom dennom režime Petra. Hovorí, že by sa veľmi chcela vrátiť do útulku, ktorý Dom sv. Gianny v Čadci ponúka. „Bolo mi sľúbené, že hneď ako sa uvoľní miesto, zoberú ma. Tak uvidím,“ hovorí s nádejou v hlase.

Hoci Petra Ferdinandová nikdy nepoznala materinskú lásku a čaro ozajstného domova, je obklopená ľuďmi, ktorým jej osud nie je ľahostajný. „Často sa stáva, že mi ľudia na ulicu, kde predávam, prinesú oblečenie, niečo na jedenie, alebo len takú drobnosť pre potešenie. Som im za to veľmi vďačná. Cítim, že hoci celý život pendlujem kade tade, tu v Čadci som zapustila svoje korene najhlbšie. Aj vtedy, keď som odišla, som cítila, že mi niečo chýba. Nechala som tu kúsok svojho srdca, tak som sa za ním vrátila,“ vyznáva mladá dievčina. Nemecký básnik a prekladateľ Christian Morgenstern raz povedal: „Domov nie je miesto kde bývaš, ale miesto, kde ti rozumejú.“

„Čadca sa pre mňa stala domovom,“ dodáva osudom skúšaná dievčina.

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo

Najčítanejšie správy

Kysuce

Tragická zrážka dvoch kamiónov v Krásne

Vo štvrtok 23. februára vo večerných hodinách sa stala na Kysuciach ďalšia dopravná nehoda s tragickým koncom.

Radoslav Nekoranec: Na Kysuciach máme dostatok talentovanej mládeže

Už dvadsať rokov sa venuje deťom a mládeži nielen v Čadci. Okrem toho moderuje a ozvučuje množstvo kultúrnych či športových podujatí v regióne. Radoslav Nekoranec nám porozprával o svojej práci a voľnom čase.

Holubári z Kysúc získali prvenstvo na svetových súťažiach

O tom, že chovatelia poštových holubov z Kysúc majú vo svete výborné meno, svedčí aj nedávny úspech v Bruseli.

Odborári v závode Kia hrozia štrajkom

Odborári požiadali Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o určenie sprostredkovateľa.

Nedbal na zákaz šoférovania, navyše si sadol za volant opitý

Z marenia výkonu úradného rozhodnutia a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky obvinili 32-ročného muža.

Blízke regióny

AKTUALIZOVANÉ: V Krásne sa zrazili dva kamióny. Nehoda mala tragické následky

Dnes vo večerných hodinách sa stala na Kysuciach ďalšia dopravná nehoda s tragickým koncom.

Pre Slovensko unikátna stavba, pre miestnych veľa obmedzení

Rekonštrukcia zatiaľ najnáročnejšieho úseku hlavnej slovenskej železničnej tepny medzi Považskou Teplou a Púchovom za 364,9 miliónov eur trvá už pol roka. Realizuje ju Združenie Nimnica.

Vodiči pozor! V nemocnici sa zmenila organizácia dopravy

Po rekonštrukcii parkovacích miest v žilinskej nemocnici sa zmenila aj celková organizácia dopravy. Niektorí vodiči si na to ešte nezvykli.

Bývalý skinhed sa obáva vzostupu extrémizmu

Šokujúca spoveď Christiana Piccioliniho, ktorý sa v osemnástich rokoch stal vodcom najbrutálnejšej extrémistickej skupiny v Chicagu. Dnes má 43 a pri pomyslení na to, čo páchal, ho strasie.

A. Kiska: Liptov má v sebe veľký potenciál, kľúčový je turizmus

V Liptove je najlepšie lyžiarske stredisko, najväčšia vodná nádrž, ale aj najväčší vodný park. Prezident Slovenskej republiky hovoril dnes v Liptovskom Mikuláš o turizme, ale aj o železnici, nezamestnanosti a extrémizme.

Všetky správy

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Nemecká sieť už začala s prestavbou niektorých svojich pobočiek a postupne plánuje meniť ďalšie.

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy, a najmä jej vplyvu na Slovensko odpútava pozornosť od toho, čo na nás dopadá dnes a plnou váhou - od úplatkov, kriminality, amnestií.

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Spieva si Marleyho, dá si pivo a fotí sa. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa na klasiky pripravoval inak ako súperi. "Keď som to navrhol, všetci si mysleli, že som zošalel," tvrdí športový riaditeľ jeho tímu.

Blíži sa voľba šéfa RTVS, Rezník z TASR by bol pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

Kam vyraziť