bciach, ktoré ich deti navštevujú, alebo ich využijú sami.
Nové financovanie centier voľného času robí vrásky nejednému riaditeľovi tohto zariadenia. Tešia sa akurát starostovia, ktorí centrum v obci nemajú. Na deti od 5 do 15 rokov, ktoré majú u nich trvalý pobyt, dostanú peniaze aj tak. Obce však musia do konca apríla rozhodnúť o tom, či zriadia vlastné centrum, alebo dajú peniaze tomu CVČ, do ktorého chodia ich deti. Centrá však poukazujú na to, že peniaze nie sú účelovo viazané. Obce ich teda môžu využiť napríklad aj na rekonštrukciu verejného osvetlenia či miestnych komunikácií.
„Pre nás, čo sa snažíme niečo pre mládež robiť, je to úplne demotivujúce. Novým spôsobom financovania sú zvýhodnené obce, ktoré doteraz nevykonávali žiadnu činnosť pre deti a mládež a ani do budúcnosti nepredpokladajú žiadnu aktivitu týmto smerom, a nemusia teda vynakladať finančné prostriedky, ktoré im od 1.1.2013 formou podielových daní boli zaslané. Obce, ktoré mali centrá voľného času, prípadne školské strediská, majú znížené finančné prostriedky,“ povedal primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa. V Krásne fungujú dve centrá voľného času. Jedno spravuje obec, druhé miestna základná škola.
Neštátnym zariadeniam VÚC prispieva
Riaditelia centier voľného času vidia problém aj vo vekovom ohraničení. Školský zákon totiž hovorí, že CVČ zabezpečuje záujmovú a rekreačnú činnosť od 0 do 30 rokov, podľa nového zákona je však financovanie viazané na deti vo veku od 5 do 15 rokov. V novom financovaní vidia diskrimináciu mládeže nad 15 rokov a detí do 5 rokov, pretože na nich peniaze nie sú určené.
„Znížime počet krúžkov a navštevovať ich bude len mládež do 15 rokov, stredoškoláci majú smolu, pretože Vyšší územný celok nechce prispieť na túto činnosť. Mesto je v ťažkej situácii, my ešte v horšej. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť,“ konštatovala riaditeľka CVČ v Kysuckom Novom Meste Kamila Bendová. Riaditeľov centier hnevá aj fakt, že hoci VÚC ich žiadosti nevyhovel, na mládež od 15 rokov, ktorá navštevuje neštátne centra, prispieva. „Samosprávny kraj môže finančné prostriedky poskytovať len na základe ustanovení zákona. Samosprávny kraj nemôže poskytnúť dotáciu na deti nad 15 rokov, pretože centrum voľného času nie je v našej zriaďovateľskej pôsobnosti ale v zriaďovateľskej pôsobnosti obce. Centrum zriadené obcou, ktoré má sídlo na území Žilinského samosprávneho kraja, môže požiadať samosprávny kraj o poskytnutie dotácie za podmienok ustanovených príslušným všeobecne záväzným nariadením. Ide o jednorazovú dotáciu maximálne do výšky 1 300 eur, ktorá by však nepokrývala celkové výdavky centra voľného času,“ informovala hovorkyňa ŽSK Hana Danová. Dodala, že ŽSK prispieva na financovanie neštátnych (súkromných a cirkevných) centier voľného času na základe žiadosti neštátneho zriaďovateľa (podľa § 9 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov) podľa počtu žiakov nad 15 rokov veku normatívnym spôsobom.
Situácia je likvidačná pre veľa centier aj podľa Edity Brisudovej zo Spoločného školského úradu Raková. „Je to jednak kvôli tomu, že financie nejdú do centier voľného času, respektíve do obcí, ktoré ich majú zriadené CVČ, ale do všetkých obcí a obce nemajú striktne povinnosť tieto financie dať do centra; a tiež nastal veľký problém s dohodami o pracovnej činnosti - s odvodmi za zamestnancov, čím sa zvýšili náklady. Z toho, čo centrum dostane na činnosť, veľkú časť vráti štátu v podobe daní a odvodov. Teda situácia nič moc,“ vysvetlila Brisudová.
Podľa niektorých je nové financovanie spravodlivejšie
Niektorí starostovia sú však s novým financovaním spokojní. „Centra voľného času v okolí podľa nám doteraz doručených žiadostí navštevovalo maximálne 10 % detí z Radole vo veku od 5 do 15 rokov. Z toho vyplýva, že pre 90% našich detí bola ponuka centier nedostupná alebo nezaujímavá. Nové financovanie považujeme za spravodlivejšie, pretože nám umožňuje vytvárať pre deti reálne možnosti namiesto papierových inštitúcií.
Nepredpokladám ani nové žiadosti o financie z okolitých obcí, nakoľko naša obec dlhodobo financuje mládežnícky šport a umožňuje športovú sebarealizáciu aj mládeži z okolitých obcí bez ďalších finančných podmienok,“ konštatoval starosta Radole Anton Tkáčik.
Zvýšený prísun finančných prostriedkov využijú v Radoli na spolufinancovanie výstavby športového areálu, ktorý bude môcť slúžiť predovšetkým deťom a mládeži z obce. „Podstatnou komplikáciou zmysluplného trávenia voľného času je často doprava, zamestnaný rodič nemá čas sprevádzať dieťa a nezamestnanému zas chýbajú peniaze na auto alebo autobus. Robíme všetko preto, aby sme mali priamo v obci primeranú ponuku na trávenie voľného času na každý deň,“ dodal starosta.
