Kysuce

V minulosti sa s veľkonočnými sviatkami spájali rôzne zvyky

Slávenie veľkonočných sviatkov malo na Kysuciach rôzne podoby. Niektoré zvyky, ktoré sa s nimi spájali, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz.

Vodu bolo treba najskôr vyskúšať. Čoskoro prišli mládenci s korbáčmi a začala kúpačka.(Zdroj: JAROSLAV VELIČKA)

Cez pôst sa varili jedlá plané, nemastné. Omastu nahrádzal rozotretý cesnak. Jedávala sa väčšinou kapusta, zemiaky -nemastené, cesnaková polievka a polievky zo strukovín, ale bez omasty, iba so zátrepkou (voda s múkou). Pôst sa prísne zachovával nielen v strave, ale v celom konaní počas pôstu. Ženy chodili oblečené v tmavom, s tmavou pokrývkou hlavy, nekonali sa zábavy, svadby, ani žiadne podujatia veselého charakteru. Už v prvom týždni sa začala v kostoloch slúžiť pobožnosť „krížová cesta“, ktorá sa konala týždenne až do konca pôstu. V pôstnom období začínali gazdinky pomaly s prípravou na jarné práce. Plátali sa vrecia, plachty, oberalo sa obilie od nečistôt a začínalo sa s prípravou sadby zemiakov. Gazdovia pripravovali povozy, opravovali poľnohospodárske náradia a vyvážali maštaľný hnoj na tie miesta, kde v jeseni nebol prístup. V domácnostiach gazdinky poskladali z krížov a kultových obrazov, sôch ozdobné vence. Počas zaviazaných zvonov bolo „umučenie“ na kríži zakryté čiernou látkou. Ozdoby sa opäť dali na kríže a sochy až po vzkriesení.

K sviatkom sa viažu aj magické úkony

Magické úkony, ktoré sa k tomuto obdobiu viažu, sú vlastne zmesou pohanských a kresťanských zvykov. Jedno však majú určite spoločné - je to zabezpečenie prosperity hospodárstva a zdravia rodiny. Vynášanie Moreny ako symbolu smrti a zimy za dedinu na Smrtnú nedeľu malo zabezpečiť príchod jari a odchod smrti a chorôb z dediny. Preto choré ženy s radosťou požičali súčasti odevu na pristrojenie Moreny, lebo verili, že ich choroba odíde spolu s Morenou. Na Kvetnú nedeľu roznášali dievčatá v košíkoch po dedine bahniatka. Rozdávali ich gazdinkám ako symbol života a jari.

Na Kvetnú nedeľu chodili gazdinky posviacať bahniatka do kostola, aby ich potom počas roka mohli využiť na zabezpečenie prosperity hospodárstva. Pri prvej jarnej orbe gazda vložil koňovi alebo kravke do postroja vetvičku posvätených bahniatok. Bahniatka dal do prvej vyoranej brázdy, aby mu ľadovec nezničil úrodu. Počas letných búrok pálili gazdinky bahniatka a hromničnú sviečku na odvrátenie búrky a krupobitia.

Gazda sa postaral o ochranu hospodárstva

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. V takomto prameni umývali dokonca i malé deti, aby ich ochránili pred chorobami. Táto voda bola liečivá na svrab a iné kožné choroby. Odkladali si z nej aj na použitie počas roka, najmä proti urieknutiu. V zatopenej obci Riečnica na Veľký piatok pred východom slnka gazdovia prevádzali kone cez potoky, aby ich počas roka neboleli nohy a nehnisali im kopytá. Gazdinky zasa v tom čase vymetali izby metlou z tŕnia smerom k dverám, aby sa jej cez rok nedržal v obydlí hmyz. Mladé dievčatá sa zasa chodili pod vŕbu česať, aby mali vlasy také dlhé a krásne ako tie vŕbové prúty. Vo Veľký piatok musela gazdinka variť šúľance, ktoré museli byť čo najdlhšie, aby mala pekný dlhý ľan. Ďalším jedlom boli zemiakové halušky, ktoré museli byť tiež dlhé, aby im narástlo pekné dlhé obilie.

V Rudine na Veľkonočný pondelok gazdinka upiekla koláč, ktorý bol zakvasený z trojakej múky, vajíčka do neho museli byť od troch susediek a mlieko muselo byť podojené pred západom slnka. Koláč bol na stole spolu so svätenou vodou a keď sa šli svätiť oziminy, gazdinka ho vyniesla do poľa na ochranu ozimín.

Symbolom Veľkej noci bol aj vŕbový korbáč

Veľkonočná nedeľa je deň oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista, tento deň je prísne zasvätený, a preto sa k nemu neviažu žiadne magické úkony. Na Veľkonočný pondelok chodili už od včasného rána mládenci po šibačkách a oblievačkách. Nosili so sebou nádoby s vodou a vŕbové korbáče, s ktorými šibali dievčatá. Korbáč bol tiež symbolom jari a šibanie ním malo očistný charakter, „aby sa ich svrab nechytel“. Tú istú funkciu mala aj voda, ktorou oblievali mládenci dievčatá. Najväčšia hanba pre dievku bola, keď ju mládenci neprišli vyšibať a pooblievať.

S vajíčkami sa na jar čarovalo

Vajíčko odpradávna symbolizovalo nový život, plodnosť a kontinuitu života. Na jar, keď sa vyháňal dobytok na pašu, tak sa mu po chrbte pogúľali vajíčka, aby bol celé leto guľatý ako to vajíčko. Škrupinky z vajíčok kládli do prvej brázdy na jar, keď šli siať, aby bola dobrá úroda. Kládli ich aj do základov nového domu. Preto bolo vajíčko jedným z predmetov na obdarovávanie. Pri fašiangových obchôdzkach masiek po dedine obdarovávali gazdinky okrem inej poživne aj vajíčkami. Tak isto na Kvetnú nedeľu, keď chodili dievčatá „po máji“, dostávali za odmenu od gazdiniek vajíčka. Aj v ľúbostnej mágii sa stretávame s rôznymi praktikami s vajíčkami, ako napr. ponúkanie mládenca, o ktorého mala dievka záujem, tzv. žliabkovou praženicou opraženou z vajíčok rozbíjaných na chrbtici dievky. Z pôvodných nezdobených vajíčok na obdarovanie, resp. obetovanie, sa vyvinuli zdobené vajíčka.

Okrúhly darček pre pocestných

Prvá dostupná informácia o maľovaných vajíčkach je z Prednej Ázie, kde v pohrebiskách z polovice tretieho tisícročia pred naším letopočtom sa našli sfarbené škrupinky. Na Slovensku boli objavené farebné škrupinky v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi. U našich susedov v Čechách medzi pospolitým ľudom sa o vajíčkach traduje takáto povesť: Keď Pán Ježiš chodil so svätým Petrom po svete, prišli na jedno gazdovstvo a pýtali od gazdinej kúsok chleba. Ona však nemala v tom čase ani kúska v chalupe. Keďže sa sťažovali, že majú hrozný hlad, nevedela, čím ich nakŕmiť. Vtom počula na hniezde kotkodákať sliepku. Rýchlo bežala do kurína, pozbierala vajíčka z hniezda a hodila ich do horúcej pahreby upiecť. Nimi potom obidvoch pocestných nakŕmila.

Aké však bolo jej prekvapenie, keď po ich odchode išla pozametať škrupinky z vajec a tieto boli premenené na zlato. Od tých čias každého pocestného, ktorý k nim zavítal, obdarovávala vajíčkami. Zvyk zdobiť vajíčka a obdarovávať nimi sa viaže výlučne k veľkonočnému obdobiu. Spôsoby zdobenia sú v rôznych krajoch odlišné a tradujú sa z generácie na generáciu. U nás na Kysuciach sa jednoducho zdobili vajíčka varením v cibuľovej šupke, jelšovej kôre, škrupinách z orecha, šafrane a podobne.

Jednou z najstarších techník je oblepovanie vajíčok trávou

Jednou z najstarších techník je oblepovanie vajíčok rôznymi lístočkami a trávami a potom takto obložené sa varili vo farbive. Na mieste, kde bol priložený lístoček, ostáva iný odtieň a vajíčko má rastlinný motív. Ďalšou technikou bolo voskovanie. Vosk sa nanášal do rôznych ornamentov na vajíčko špendlíkom, alebo tenučkou trubičkou. Najstaršie ornamenty boli geometrické tvary odpozorované z prírody -bodky, čiarky, kosoštvorce, línie, rozviliny, neskôr pribúdajú rastlinné motívy, potom zvieracie a dokonca i písmo -veršíky a podobne.

Ďalšou technikou je vyškrabávanie a v niektorých oblastiach aj leptanie. Na horných Kysuciach je ešte živý zvyk, najmä v Klokočove a okolí Turzovky, zdobiť vajíčka prifarbenou sitinou z močiarnej trávy. Zaujímavý spôsob zdobenia je zdobiť vajíčka odrôtovaním - buď medeným alebo strieborným drôtikom. Vajíčka zdobili ženy pred Veľkou nocou, aby mohli cez veľkonočné sviatky obdarovať nimi mládencov, ktorí ich prídu vyšibať. Šibanie je úkonom očistným, má chrániť ženu od všetkých chorôb a za tento úkon ako odmenu dostal mládenec symbol nového prebúdzajúceho sa života - vajíčko. Sú to zvyky pretrvávajúce odpradávna a sú oslavou jarného slnovratu, prebúdzajúcej sa prírody a počiatku nastávajúceho agrárneho pohybu.

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti


  1. Dievčina dobodala svoju babku, hrozí jej až doživotie 900
  2. VI. liga ObFZ Kysúc: Bod mal cenu zlata, Spartak postupuje do V. ligy! Foto 340
  3. Diaľničiari pozývajú na Deň otvorených dverí na úseku D3 Svrčinovec – Skalité 320
  4. Ani tri pátracie akcie nepomohli nájsť nezvestnú ženu 247
  5. Žena z kamery by mohla pomôcť objasniť krádež 222
  6. Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív IX. 139
  7. V kysuckom skanzene budú dnes váľať máj 116
  8. Tešia sa z krojov a heligónky 110
  9. Generačný turnaj žien ovládol tím Ladies 78
  10. Oslávili Deň matiek a otcov 72

Najčítanejšie správy

Kysuce

Dievčina dobodala svoju babku, hrozí jej až doživotie

Osemnásťročná Lucia dobodala svoju 80-ročnú starú matku na smrť. Obvinili ju z obzvlášť závažného zločinu vraždy.

VI. liga ObFZ Kysúc: Bod mal cenu zlata, Spartak postupuje do V. ligy!

Tím okolo špílmachra Rastislava Planetu si vybojoval postup už tri kolá pred koncom súťaže.

Diaľničiari pozývajú na Deň otvorených dverí na úseku D3 Svrčinovec – Skalité

Ak si chcete vyskúšať diaľničný úsek ešte predtým, než ho oficiálne spustia do prevádzky pre motoristov, máte dnes možnosť.

Ani tri pátracie akcie nepomohli nájsť nezvestnú ženu

V susednej Orave pátrajú po 53-ročnej žene, ktorá sa stratila ešte v apríli.

Žena z kamery by mohla pomôcť objasniť krádež

Policajti zisťujú totožnosť ženy, ktorá by mohla pomôcť pri objasnení krádeže tašky s nákupom.

Blízke regióny

VLČINCE: Osemnásťročnej Lucii hrozí doživotie

V sobotu ráno došlo na žilinskom sídlisku Vlčince k veľkej tragédii.

Žilinským sídliskom Vlčince otriasla tragédia

V sobotu ráno došlo na žilinskom sídlisku Vlčince k veľkej tragédii.

Zbrojné preukazy vydávali za úplatky. Akcia Pytliak ich odhalila

Polícia obvinila sedem ľudí za korupciu v súvislosti s vydávaním zbrojných preukazov.

Nešťastie v Malom Čepčíne, dievčinu zachytil vlak

K piatkovej nehode došlo na železničnom priecestí, keď už bola spustená výstražná zvuková a svetelná signalizácia a aj závory.

Strašný zápach, odpudivý vzhľad: Áno, ste v martinskom podchode

Vedenie mesta zvažuje problematický objekt prenajať. Podmienkou v obchodnej súťaži by bola jeho modernizácia.

Všetky správy

Ďalší spor v slovenskom hokeji? Pálffy kritizoval Lintnera, ten okamžite reagoval

Pálffy je ochotný na júnovom kongrese navrhnúť hlasovanie na Kohútovo odvolanie.

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

Architekt Petrovič: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus na Námestí slobody architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

Karhan bez servítky skritizoval systém v Spartaku

Tlačová konferencia po poslednom zápase sezóny medzi Spartakom Trnava a ViOnom Zlaté Moravce sa niesla v znamení emócii. Jarábek skritizoval správanie trnavskej nemocnice, Karhan celé vedenie Spartaka.

Sex s robotom: Môžu robotické napodobeniny nahradiť vzťah so živým partnerom?

Vývoj sexuálnych pomôcok prekračuje hranice. Pýtali sme sa sexuológa, kam smeruje ľudská sexualita.

Kam vyraziť