Kysuce

Podľa hydrológa je dôležité zadržiavať dažďovú vodu

Opakujúce sa povodne vyvolávajú otázku, čo sa deje s našou prírodou, aký podiel má na tom človek a či sa vôbec dá s tým niečo robiť. O tejto problematike sme sa porozprávali so známym hydrológom a ekológom Michalom Kravčíkom.

Povodne sú čoraz častým javom aj na Kysuciach(Zdroj: PAVOL STRNADEL)

Čo hovoríte na súčasné počasie? Keď prišli v roku 2006 veľké povodne, hovorilo sa o storočnej vode. Tá sa však spomína čoraz častejšie, dokonca sa hovorí už o tisícročnej.

- Hovorím to, čo som spomínal aj pred 15-timi rokmi, keď Moravu zasiahli prvé veľké povodne. Vtedy som upozorňoval na to, že extrémne silné dažde v horách spôsobuje vytláčanie mrakov z prehriatej vysušenej prevažne poľnohospodárskej krajiny. Nikto to vtedy nebral vážne a bohužiaľ ani teraz. V roku 1997 sa vylial veľký mrak na severe Moravy v Jeseníkoch, kedy v epicentre za 4 dni napršalo viac ako 500 milimetrov. Jeseníky sú ostrovom horských lesov obkolesených rozsiahlou zurbanizovanou krajinou na sever a východ (Katovická oblasť v Poľsku, Ostravsko na východe Moravy) a pretvorenou a vysušenou poľnohospodárskou krajinou južnej Moravy. Práve tieto vysušené oblasti produkujú ohromne toky energie do atmosféry, ktoré vytláčajú mraky do chladnejších oblastí. Tam sa nakopia a keď skondenzujú, sú z toho extrémne dažde a následne tragické povodne. To sa môže stať aj na menšom území. Typickým príkladom bola blesková povodeň na Svinke, v ktorej sa utopilo 50 detí. Vtedy skondenzoval mrak v priebehu 20 minút, ktorého výška presahovala 10 km. Všimnime si štruktúru krajiny Čiech. Pohraničné oblasti sú hornaté a zalesnené, uprostred je spriemyselnená a zurbanizovaná Česká kotlina. Dlhodobým pretváraním a poškodzovaním aj urbanizáciou a kanalizovaním prebytočnej dažďovej vody sa krajina vysušuje a to spôsobuje produkciu tepla do atmosféry, ktorá vytláča mraky do okrajových častí Českej republiky. Keď sa tieto vylejú, vznikajú dramatické povodne. Proste mraky sa vylievajú na menšiu plochu ako v minulosti a preto sú výdatnejšie a intenzívnejšie. Ani zdravý a vitálny les ich potom nedokáže udržať a tak vznikajú bleskové povodne. Extrémnejšie povodne vznikajú najmä tam, kde je viac poškodená a teda vysušená krajina. K poškodeniu sa ráta aj pečatenie zemského povrchu. Napríklad, v Nemecku na jedného obyvateľa pripadá približne 200 m2 urbanizovanej plochy.

Je vôbec možné predchádzať takémuto ničiacemu živlu?

- Dá sa to jednoducho - plošným zadržiavaním dažďovej vody v lesnej, poľnohospodárskej i urbánnej krajine. Ak potrebujeme napríklad nejakú časť zemského povrchu zastrešiť, či zaasfaltovať, tak sme povinní vytvoriť aj priestor na zadržiavanie dažďovej vody priamo na svojom pozemku. Tak ako voda tečie z kopca dole potokmi, tak tečie z nížin do kopcov cez výpar a vytláčanie mrakov do chladnejších hôr. To znamená, že treba revitalizovať poškodenú krajinu v lesoch, v poľnohospodárskej krajine i v urbanizovanom prostredí, aby sa obmedzila produkcia tepla do atmosféry. Na oblohe budú viac roztiahnuté mraky a keď skondenzujú, tak sa vylejú na väčšiu plochu a s menšou intenzitou. Už by sme sa mohli konečne naučiť, že je v modernej dobe neakceptovateľné posielať svoju dažďovú vodu susedovi na hlavu. To znamená, že ak vytvoríme priestor pre zadržanie dažďovej vody vo všetkých typoch poškodenej krajiny, dožijeme sa toho, že mraky sa budú vylievať pravidelnejšie s menšou intenzitou, na väčšie plochy a nebudú nás ohrozovať. Tieto poznatky som zhrnul do knižky Voda pre tretie tisícročie s podtitulom Neubližujem vode, aby ona neubližovala nám.

Aký je váš názor na budovanie vodozadržných opatrení v kysuckom regióne? Majú vôbec význam? Pýtam sa aj preto, lebo ministerstvo životného prostredia ich význam spochybňovalo.

- Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny, ktorý schválila vláda 27. októbra 2010 je komplexný hospodársky rozvojový program, ktorý zasahuje do 13 oblastí. Od vodného hospodárstva, cez životné prostredie, územný a regionálny rozvoj, sociálnu oblasť, bezpečnosť, zdravotníctvo, vzdelávanie, inovácie, technológie, financie až po ekonomiku. Na Slovensku sa rezorty správajú veľmi sektorovo a preto sa to bývala vláda rozhodla zastrešiť splnomocnencom vlády pre túto oblasť, lebo bolo treba množstvo vecí meniť aj legislatívne, komplexne, integrovane i prierezovo naprieč sektorom. Tragédiou Slovenska žiaľ je, že do štátnej správy sa dostávajú ľudia, ktorí majú bližšie k peniazom, ako k zodpovednosti za svoje rozhodnutia a hľadanie čo najefektívnejších riešení. Namiesto toho, aby vytvárali priestor pre efektívne riešenia, sa pasujú do roviny rozhodcov, kto má pravdu a ktorému riešeniu dajú prednosť. V takom prostredí sa darí tým riešeniam, ktoré presadia lobisti a sú prevažne predražené, málo efektívne. Som veľmi rád, že množstvo starostov na Slovensku pochopilo princíp a nevyhnutnosť zadržiavať dažďovú vodu v krajine. Na Kysuciach sa realizovalo viac ako 500 000 m3 vodozádržných opatrení a sú z nich skvelé poznatky. Dovolím si tvrdiť, že ak by obce pokračovali takým tempom ako v roku 2011, do 5-tich rokov by povodie rieky Kysuca bolo vzorovým povodím na Slovensku, ako preventívne predchádzať pred povodňami, suchom i klimatickou zmenou. Žiaľ, program sa zastavil.

Ako vidíte budúcnosť počasia, klimatických zmien a ich možný dopad na človeka?

- Ja stále verím, že sa do verejných funkcií dostanú múdri ľudia, ktorí budú mať toľko energie, že vytvoria priestor pre mobilizáciu riešení pri ozdravovaní klímy. Dobrou správou je, že Brusel si už uvedomuje, aké dôležité je zadržiavať dažďovú vodu v krajine pre ozdravovanie klímy. Potvrdzuje to oznámenie Európskej komisie a schválenie Rady Európy pre životné prostredie pripraviť novú koncepciu ochrany vodných zdrojov na zadržiavanie dažďovej vody v krajine. Ak by Slovensko ako členský štát EÚ pokračovalo v začatom programe revitalizácie krajiny, stalo by sa európskym lídrom v inováciách a systémových komplexných riešeniach pre ozdravovanie klímy nielen na Slovensku, ale na celom svete. Na to by však bolo treba inú kultúru v politickom rozhodovaní, ktoré je nám na míle vzdialené. Preto sa nestaneme lídrami, ale lokajmi vlastnej bezmocnosti.

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo


  1. Diaľničiari pozývajú na Deň otvorených dverí na úseku D3 Svrčinovec – Skalité 578
  2. VI. liga ObFZ Kysúc: Bod mal cenu zlata, Spartak postupuje do V. ligy! Foto 287
  3. Ani tri pátracie akcie nepomohli nájsť nezvestnú ženu 276
  4. Tunel Horelica opäť uzatvoria, pripravte sa na obchádzku 192
  5. Žena z kamery by mohla pomôcť objasniť krádež 168
  6. Bábätká z čadčianskej pôrodnice 166
  7. Na návšteve skanzenu Vychylovka Foto 76
  8. Dohoda o dlhovej brzde zrejme nebude jednoduchá 45
  9. Lietavský a Považský hrad patria medzi najkrajšie zrúcaniny 43
  10. Historická chvíľa vo Vysokej, otec nastúpil so synom 42

Najčítanejšie správy

Kysuce

Diaľničiari pozývajú na Deň otvorených dverí na úseku D3 Svrčinovec – Skalité

Ak si chcete vyskúšať diaľničný úsek ešte predtým, než ho oficiálne spustia do prevádzky pre motoristov, máte dnes možnosť.

VI. liga ObFZ Kysúc: Bod mal cenu zlata, Spartak postupuje do V. ligy!

Tím okolo špílmachra Rastislava Planetu si vybojoval postup už tri kolá pred koncom súťaže.

Ani tri pátracie akcie nepomohli nájsť nezvestnú ženu

V susednej Orave pátrajú po 53-ročnej žene, ktorá sa stratila ešte v apríli.

Tunel Horelica opäť uzatvoria, pripravte sa na obchádzku

Polícia upozorňuje na ďalšiu úplnú uzávierku tunela v Čadci – Horelici. Dĺžka obchádzky je 5,2 kilometra.

Žena z kamery by mohla pomôcť objasniť krádež

Policajti zisťujú totožnosť ženy, ktorá by mohla pomôcť pri objasnení krádeže tašky s nákupom.

Blízke regióny

Zbrojné preukazy vydávali za úplatky. Akcia Pytliak ich odhalila

Polícia obvinila sedem ľudí za korupciu v súvislosti s vydávaním zbrojných preukazov.

Nešťastie v Malom Čepčíne, dievčinu zachytil vlak

K piatkovej nehode došlo na železničnom priecestí, keď už bola spustená výstražná zvuková a svetelná signalizácia a aj závory.

Žilinským sídliskom Vlčince otriasla tragédia

V sobotu ráno došlo na žilinskom sídlisku Vlčince k veľkej tragédii.

Miškova motorka leží v kúte, prednosť má niečo celkom iné

Bežný tínedžer už aj na dedine väčšinou túži dostať ako dar počítač, mobil, prípadne motorku. Trinásťročný Michal z Mikušoviec si však cez internet objednal niečo celkom iné, po čom mu duša pišťala. Umelú liaheň. Je vášnivým chovateľom.

Lesníci chcú na cestu osadiť rampy, je lesná

Štátne lesy plánujú uzatvoriť cestu medzi Oravskou Lesnou a Zázrivou. Obce sa bránia.

Všetky správy

V Bratislave žije štvrť milióna cépečkárov, najviac ich nie je v Petržalke

Dáta z mobilov tiež ukázali, že kancelárske centrá pojmú toľko ľudí ako stredne veľké mesto.

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

Cirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Konferencia biskupov Slovenska síce kritizuje verejnú podporu kňazov Kotlebovej strane, nehovorí o škodlivosti jej ideológie.

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

Kam vyraziť