Kysuce

Nemôžem robiť „newyorské“ mrakodrapy, keď som sa narodil na Kysuciach

Akademický sochár Gustáv Švábik svoj život a tvorbu spojil so svojím rodným regiónom. Z dreva vytvára kysuckú krajinu, ktorá je pre neho ťažiskovým motívom. Rok 2013 je pre autora jubilejným - Gustáv Švábik v tomto roku oslávil 70. narodeniny.

Akademický sochár Gustáv Švábik Macvejda oslávil tento rok okrúhle jubileum.(Zdroj: MIROSLAVA MURČOVÁ)

Vo svojej tvorbe, či už je to sochárska, maliarska alebo aj rezbárska práca, od začiatku vychádzate z tradícií rodného kraja. Čo vás na tomto kraji najviac upútalo?

- Predovšetkým to, že som sa tu narodil. A to je naozaj veľká sila! To je skutočne asi to najdôležitejšie – spomienky na detstvo. Aj keď sme sa v roku 1950 presťahovali z Turzovky do Žiliny, Kysuce boli vždy hlboko zakorenené vo mne, pretože vždy som celé prázdniny trávil na Kysuciach a celým srdcom sa cítim byť Kysučanom - aj po mame aj po otcovi.

Študovali ste v Bratislave, ale aj umelecké kováčstvo na škole Umeleckého priemyslu v Českom Turnove. Ako si na tieto časy spomínate?

- Boli to pekné časy. Čo sa týka Českého Turnova, tam sa mi vôbec nechcelo ísť. Išiel som tam preto, lebo hoci som v Bratislave urobil prijímacie skúšky, mal som veľmi zlý kádrový posudok. Riaditeľ Strednej umeleckej školy v Bratislave to zariadil tak, že ma doslova „pichol“ do Turnova, aby ten kádrový posudok nejako zahmlil. Čo sa aj na čas podarilo. Keď som však šiel maturovať, zistili tento náš úmysel a predvolali ma pred komisiu. Tam mi oznámili, že mám zákaz študovať na všetkých vysokých školách v celom Česko – Slovensku.

Čo ste urobili?

- Nejaký čas som pracoval, učil som v Zborove nad Bystricou, pracoval v umeleckých remeslách ako kováč...Neskôr, sa na môj zlý kádrový posudok akoby prizabudlo, lebo keď sa otváral v Bratislave nový odbor Tvarovanie, prijali ma. Na čo som patrične hrdý, pretože kedysi sa na vysokú školu hlásilo aj šesťsto ľudí a brali trebárs len sedemnásť. A ja som naozaj nemal žiadnu protekciu a predsa som sa tam dostal.

Ale nedá mi nevrátiť sa k tomu Turnovu. Bol som výkonný horolezec, bol som vodný slalomár, robil som džudo, aj biatlon. A práve Turnov sa v mojich spomienkach spája so športom. Bolo to také mesto športov.

Ako pedagóg na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Kremnici ste vychovali rad úspešných výtvarníkov. Inšpirovalo vás toto obdobie po vašom návrate na Kysuce?

- Ja som neučil len v Kremnici, ale som aj v Čadci spoluzakladal školu umeleckého rezbárstva. Veľa ľudí, ktorých som učil, sa uplatnilo v svojom odbore. Napríklad jeden z mojich žiakov je dizajnér v Mladej Boleslavi, ďalší zasa docent na vysokej škole. Učil som aj v Základnej umeleckej škole v Žiline a najradšej si spomínam na predškolskú mládež. Tie malé deti, ktorým sme dali farby a štetce, sa stým vedeli dokonale vyhrať. Bolo to až neuveriteľné...

Kedysi ste povedali, že už by ste sa nikdy neodsťahovali z Kysúc – ani do Turnova, ani do Bratislavy, dokonca ani do blízkej Žiliny, lebo hoci tieto mestá máte radi, Kysuce milujete. Ako sa na Kysuce dívate z perspektívy vlastnej tvorby?

- Už aj riaditeľ Považskej galérie a kunsthistorik Milan Mazúr povedal, že kde siahnem, tam siahnem, vždy z toho vyjdú Kysuce. Takže by som sa nerád sťahoval. Keď som bol mladý, tak to moje cestovanie a sťahovanie bolo dobré. Býval som nejaký čas v Bratislave, aj Prahe. Všetko treba prežiť. Keď už je však človek starší, tak by sa mal usadiť a pracovať. Som rád, že sa mi podarilo v dome, v ktorom som sa narodil, zriadiť si ateliér.

Nazvali vás „sochárom krajiny“. Určite aj preto, že ju od malička poznáte. Ako si spomínate na svoje detstvo?

- Na detstvo mám spomienky veľmi krásne. Veľa sme chodili – môj otec bol veľký turista. Často sme stanovali, všade sme sa presúvali na bicykli. Rybárčili sme, hubárčili, aj splavovali Kysucu... Keď som mal asi trinásť rokov, chytilo ma za srdce horolezectvo. Takže tú krajinu mám akosi vžitú.

Čo by ste povedali na svoje umelecké meno Macvejda, ktoré si pridávate k priezvisku?

- To nie je umelecké meno. To je priezvisko môjho deda po mame. Macvejdovci už vymreli. Bolo mi to veľmi ľúto, že sa toto meno neuchovalo v našej rodine, pretože u starkých Macvejdovcov nám bolo veľmi dobré. Takže, keď moja mama ešte žila, opýtal som sa jej, čo by povedala na to, keby som si za moje priezvisko písal aj to jej rodné. Veľmi ju to potešilo. A tak si už niekoľko rokov píšem Gustáv Švábik – Macvejda.

Ste tiež výtvarník. Ako sa sochár a maliar spájajú vo vašej tvorbe?

- To sa dopĺňa, pretože ja si kresbu veľmi vážim. Však aj na poslednej mojej výstave mám zopár kresieb. No a keď vás tá kresba začne časom presviedčať, že by sa hodila do nejakého materiálu, tak ju začnete dávať trebárs do dreva. Nikdy nie naopak.

V súčasnosti veľa pracujete s drevom, ktoré výtvarne dotvárate. Vznikajú tak neopakovateľné kysucké krajiny so zachovalými chalúpkami, svahmi kopcov, vrchmi a neraz aj Božími mukami uprostred scenérie. Čo vás inšpirovalo k takejto tvorbe, ktorú prezentujete nielen doma, ale aj v zahraničí?

- Stále ma inšpirujú Kysuce a viera. Kysuce sú také. Ľudia sú tu silne nábožensky založení. Treba si uvedomiť, že skôr ako začali stavať a osídľovať niekde v horách osadu, prvé čo postavili, bol kríž. Málokto si túto vec uvedomuje. Teraz pripravujem nový cyklus, ktorý som nazval Predjarie a chcem pokračovať ďalej až kým sa nevystriedajú všetky ročné obdobia. Tam už krajina vyzerá trochu inak. Týmto smerom sa teraz uberám.

Na ktoré zahraničné výstavy si najradšej spomínate a prečo?

- Rád spomínam na všetky. Napríklad Berlín, kde som mal perfektnú výstavu. Vyslal ma tam štát aj s mojim kunsthistorikom. Boli sme tam sami dvaja a bolo to neuveriteľné. Na otvorenie výstavy v Londýne prišlo okolo 350 ľudí. Vystavoval som aj vo Varšave, v Prahe, ale veľmi rád spomínam aj na galériu Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach. Všetky moje výstavy mali svoj význam a všetky majú svoje miesto v mojich spomienkach. Spolu s mojím kunsthistorikom plánujeme v mojom ateliéri urobiť takú malú výstavu prierezu mojej tvorby.

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti

Najčítanejšie správy

Kysuce

Tragická zrážka dvoch kamiónov v Krásne

Vo štvrtok 23. februára vo večerných hodinách sa stala na Kysuciach ďalšia dopravná nehoda s tragickým koncom.

Dokončenie kúpaliska môžu ešte ohroziť mrazy

Práce na výstavbe čadčianskeho kúpaliska pokračujú. Mesto ho chce sprevádzkovať už toto leto. Komplikácie by mohli nastať, ak by mínusové teploty pretrvávali aj v marci.

Vysočania sa zabávali na plese

V sobotu 4. februára sa uskutočnil v sále kultúrneho domu Reprezentačný ples obce Vysoká nad Kysucou.

Kysučan sa pri večeri venoval herečke Meryl Streepovej

Obsluhovať známu americkú herečku Meryl Streepovú sa určite len tak hocikomu nepodarí. A predsa. Kysučan Pavol Duraj mal tú česť, že jej mohol nalievať víno.

Vo Vysokej budú pochovávať basu

Obec Vysoká nad Kysucou vás srdečne pozýva na tanečnú zábavu, spojenú s tradičným kultúrnym programom pod názvom „Pochovanie basy“.

Blízke regióny

Zrážka auta s chodcom na diaľnici skončila tragicky

Smrťou 26-ročného Považskobystričana sa skončila dnes pred piatou hodinou ráno zrážka osobného automobilu s chodcom na diaľnici D1 v katastri mesta Považská Bystrica.

Tisíce ton ľadu sa valili do dedín v povodí Bielej Oravy

Ľudia sa bezmocne prizerali na upchaté koryto rieky a stúpajúcu vodu. Povodeň nechala na poliach obrovské kryhy.

V kultúrnom dome bol poriadny čurbes

Poriadne horúco bolo dnes večer v jednej z obcí Papradnianskej doliny.

AKTUÁLNE: V Strečne vládne chaos, v obci sú kolóny blúdiacich áut

Uzávierka hlavného cestného ťahu robí problémy mnohým vodičom.

Na diaľnici sa opäť objavil chodec. Zrážku s autom neprežil

Smrťou mladého muža sa skončila zrážka osobného auta s chodcom.

Všetky správy

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

Sagan nasadil v závere skvelý šprint a dosiahol prvé víťazstvo v roku

Slovák vyhral druhú klasiku sezóny. Na Kuurne - Brusel - Kuurne uspel v šprinte päťčlenného úniku.

Vincent Lukáč nesúhlasí s vyvesením jeho dresu v Steel Aréne

Vedenie oceliarov rozhodnutie bývalého hokejistu prekvapilo.

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Najlepší kanonier československej reprezentácie Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí. Na úzke klziská v zámorí sa po emigrácii dostal ako tridsiatnik.

Sagan pobavil otázkou na súpera aj odpoveďou, prečo bol na toalete

Saganova dobrá nálada sa prejavila aj v tom, že počas čakania na interview sa rozhodol aj on zmeniť z respondenta na novinára.

Kam vyraziť