VYCHYLOVKA. Múzejníci pripravili na dnešnú nedeľu prezentáciu ženských prác. Skanzen bude od 14. hodiny patriť zvykom a tradíciám pri praní, ktoré si návštevníci môžu pozrieť priamo pri potoku blízko usadlosti U Hruškuliaka. S programom Pranie na potoku sa predstaví Folklórna skupina Makovanka z Makova. Program bude pokračovať na pódiu pri krčme z Korne.
„Babky na dedinách spomínajú, ako plácali na kameni v potoku špinavú bielizeň a pomáhali si s valchou – rumpľou. Žienky v meste ju zasa prali v práčovni, ktorá bola spoločná pre celý dom a na pranie bol poradovník,“ hovorí Darinka Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.
Na slovenských dedinách sa v minulosti zvyčajne pralo štyrikrát v každom ročnom období. Menšie pranie bielizne a detských šiat sa robilo častejšie podľa potreby. Pranie trvalo dva-tri dni a zúčastňovala sa na ňom celá rodina, najmä ženy. Muži pomáhali nosiť ťažkú namočenú bielizeň, vysekávať v zamrznutej rieke či jazere diery, alebo nanosiť vodu.
Pracím prostriedkom bol dlho lúh
Jediným pracím prostriedkom bol na dedinách dlho lúh, ktorý sa podomácky vyrábal z popola. Používali sa aj bylinky, napríklad výťažok z koreňa mydlice lekárskej. Neskôr sa pralo mydlom, ktoré bolo univerzálnym čistiacim prostriedkom na umývanie vlasov aj kúpanie. Sóda sa začala používať až v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Prvý deň sa „zváralo“. Bielizeň sa vložila do veľkej drevenej nádoby, takzvaného zváradla. Kto nemal mydlo, dal do plátenného vrecka drevený popol, cez ktorý sa niekoľkokrát liala horúca voda, čím sa získal lúh.
Bielizeň sa nechala do druhého dňa odstáť, aby sa špina uvoľnila. Ráno sa špinavé miesta ručne a pomocou valchy oprali a šlo sa pláchať pod tečúcu vodu k potoku. Pomocou piestu sa z bielizne búchaním odstránil zvyšok špiny a lúh. Vzácne kusy, ako mužské košele, rukávy na ženských košeliach a čepce, sa škrobili škrobom vyrobeným z múky.
Prvá pračka uzrela svetlo sveta v USA
Historička Kysuckého múzea v Čadci Veronika Pauková hovorí, že pranie oblečenia má bohatú históriu, pričom prešlo viacerými etapami: „Významným posunom vpred sa stalo využívanie pracej dosky, tzv. rumple. Hoci počiatočné kroky vedúce k zostrojeniu práčky možno na základe doložených prameňov datovať už do konca 17. storočia, k rozšíreniu a bežnému využívaniu praktického pracieho stroja došlo neskôr. Prvá elektrická práčka napokon uzrela svetlo sveta počiatkom minulého storočia v Spojených štátoch amerických.“
„Premýšľali ste niekedy o tom, aké by to bolo prať bez mydla a bez potrebných pracích prostriedkov, týždeň čo týždeň? Ak vás to zaujíma, príďte sa pozrieť na pranie do kysuckého skanzenu,“ pozýva Hnidková. Podujatie pripravilo Kysucké múzeum a Žilinský samosprávny kraj.
