TURZOVKA. Aj keď niektorým je skôr známy Modrý Maurícius či obrazy známych majstrov, u Jozefa Malíka by mali návštevníci tiež čo obzerať. Tento profesionálny i dobrovoľný hasič vlastní vyše 150 prílb.
Jednu z posledných mu osobne priniesol veľvyslanec František Dlhopolček, ktorý je Turzovčan a pôsobí momentálne v Číne. „Pochádza od hasičov z Pekingu. Odovzdal mi ju na mestskom úrade pri príležitosti Beskydských slávnosti v Turzovke. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, lebo som sa s ním osobne nikdy predtým nestretol. Verím, že sa ešte skontaktujeme, mojím tajným želaním je totiž zohnať hasičské prilby aj z iných exotických krajín, ako je India, Thajsko, Malajzia, Vietnam, Pakistan, Nepál a ďalších. Možno by mi mohol v tom pomôcť,“ hovorí zberateľ.
Momentálne nadviazal kontakt s hasičom z Ekvádoru a tak mu možno čoskoro pribudne prilba aj odtiaľ.Stále sa mu však nedarí zohnať vhodné priestory na vytvorenie múzea hasičských prílb, ktoré by bolo podľa jeho slov jedinečné a isto aj zaujímavé pre širokú verejnosť. „Mesto Turzovka by mohlo mať nejakú raritu. Dúfam, že sa mi to časom podarí,“ dodáva.
Má aj domáce
Hasičské prilby z Česka i Slovenska sú asi z dvadsiatych rokov minulého storočia. Svojej záľube - zbieraniu hasičských prílb, sa Jozef venuje už dlhé roky. Začínal so štyrmi exponátmi. Chytilo ho to vraj Brne na výstave, ktorá bola venovaná hasičstvu. Zoznámil sa tam s Pavlom Pokoradym z Českého Brezova. Nebol to žiaden nováčik. Vlastnil množstvo prílb z celého sveta.
Nakontaktoval ho na zberateľov, a tým popohnal Jozefovho koníčka do sveta. Ako prvá pribudla k štyrom pôvodným prilba zo Švajčiarska z roku 1938. Do zbierky mu prispeli aj Kysučania. Jednu dostal z hasičského zboru z Rakovej, ďalšiu od bývalého dlhoročného zanieteného hasiča Jozefa Rosinu z Čadce. V zbierke má Jozef kúsky z takmer celého sveta - Ameriky, Kanady, Nového Zélandu, Japonska, Singapuru aj Európy, odkiaľ má zastúpenie takmer každá krajina.
S mexickým hasičom sa zoznámil na facebooku
V minulosti obohatila jeho zbierku aj prilba z Mexika. „Vymenil som ju s mexickým hasičom - zdravotníkom. Je to doktor Jaime Perez Torres a pochádza z hlavného mesta Mexiko City. Zoznámil som sa s ním na facebooku,“ vysvetľuje zberateľ. Najprv si len tak písali o hasičoch u nás a v Mexiku. Neskôr vysvitlo, že Mexičan zbiera hasičské prilby. „Tak som mu poslal obrázok našej slovenskej prilby PZ 3, ktorá sa mu páčila, on mi poslal obrázok mexickej. Na tú jeho som musel čakať 2 mesiace, lebo červenej farby, ako som chcel, nemal. Vymenili sme si aj hasičské tričká, čiapky a nášivky. Poslal som mu tiež hasičský model autíčka. Naďalej si dopisujeme po anglicky,“ hovorí Malík. Do zbierky mu medzičasom pribudli ďalšie exponáty z južnej Afriky, Argentíny, Anglicka či Rakúska.
Prilba nie je len módnym doplnkom
Zberateľ vysvetľuje, že prilba je najdôležitejšou ochrannou pomôckou. Hasiča chránila oddávna, bez nej by nemohol ísť likvidovať požiar. Každá krajina má svoj vlastný štýl. Tradičné prilby podľa jeho slov už zanikajú. V jeho zbierke nie sú len historické, tiež súčasné. Jedna z nich je dokonca prederavená. Priniesli ju vojaci Umprofor z bývalej Juhoslávie. Mal ju na hlave požiarnik, ktorý padol pri hasení požiaru v čase srbskochorvátskej vojny. Sú v nej tri dierky, v jednej sa našiel aj náboj. Vo vitríne jeho bytu, kde majú prilby svoje stále „sídlo“, nájdeme aj tie z II. svetovej vojny. K požiarnikom sa mnohé dostali potom, ako ich zobrali mŕtvym vojakom, prestriekali a zmenili funkčnosť na hasičské. Klub zberateľov hasičských prílb sídli na Novom Zélande. Jeho členom je aj pán Jozef. Pravidelne mu posielajú adresáre, spravodajcov a ďalšie potrebné informácie.
V zbierke má aj historické striekačky
V jeho zbierke sú tiež hasičské striekačky. Dve konské, jedna dvojkolesová motorová a jedna prenosná motorová. Je aj spolumajiteľom krásneho hasičského autíčka Škoda 505 z roku 1928. Jeho ďalšou zberateľskou vášňou sú identifikačné nášivky, takzvané „domovenky“, ktoré zdobia rukávy hasičských uniforiem, tiež makety hasičských áut.
Všetky exponáty, ktoré zbiera, má v láske. Tú vidieť, aj keď ukazuje prilby. Vôbec ho nezaskočí ani otázka, na čo slúžili takzvané kohúty. Vraj jednak na ochranu hasičovej hlavy, keby na prilbu spadol ťažký predmet, zároveň určovali aj jednotlivé posty. Podľa kohúta sa teda dalo jednoznačne určiť, či išlo o hasiča, veliteľa, alebo napríklad zborového doktora.
