Kysuce

Ani staronové ministerstvo s ťažbou ropy nepočíta

Napriek tomu, že v minulosti plánovali v Korni ťažiť ropu, nálezisko naďalej zostane iba raritou pre turistov. Ani súčasné ministerstvo hospodárstva nad jeho využitím neuvažuje.

Ropný prameň vyhlásili za prírodnú pamiatku v roku 1984.(Zdroj: JÁN KROŠLÁK)

KORŇA. Z „čiernej vody“, teda ropného prameňa v kysuckej Korni, chodili podľa legiend piť čerti. Ministerstvo hospodárstva má však iný dôvod na to, prečo sa tam nebude ťažiť. Prameň je raritou, ktorá láka do tejto obce veľa zvedavcov. V roku 1984 ho vyhlásili za prírodnú pamiatku a je jediným zachovaným z niekoľkých ďalších menších výskytov povrchového výveru v tejto oblasti. Ceny ropy nie sú nízke, ložiská sa postupne vyčerpajú, viacerí preto uvažujú nad tým, či sa nedajú využiť domáce zdroje. Prameň v tomto kúte Slovenska však zostáva naďalej len prírodnou zajímavosťou. „Obec zatiaľ neplánuje využívať ho nejakým iným spôsobom. Neozvali sa nám s takouto požiadavkou ani žiadni záujemcovia. Zo strany návštevníkov však je oň veľký záujem,“ informoval starosta Korne Štefan Belko. Prichádzajú k nemu turisti nielen zo Slovenska, ale i cudziny.

Ťažba uhľovodíkov na Slovensku sa sústreďuje do klasických ropoplynonosných oblastí, akými sú neogénne sedimentárne panvy Západných Karpát (viedenská, dunajská a východoslovenská panva). „Korniansky ropný prameň ako prirodzený výver ropy je naozaj iba významná geologická lokalita, nie je však výhradným ložiskom v zmysle ustanovenia zákona o ochrane a využití nerastného bohatstva. V evidencii zásob takýchto ložísk podľa banského zákona nie je. Navyše, v celej oblasti sa rozhodnutím ministerstva životného prostredia podľa zákona nemôže vykonávať ložiskový geologický prieskum na ropu a zemný plyn,“ informoval Michal Dzurjanin z komunikačného odboru ministerstva hospodárstva.

Zaktivizoval sa

V roku 2010 začal byť prameň v Korni, ktorý vyhlásili v roku 1984 za prírodnú pamiatku, znovu aktívny. Dokonca sa pokryl bližšie nešpecifikovanou látkou. Miestni sa obávali aktivácie podzemných plynov a výbuchu. Nič také sa však, našťastie, nestalo. V minulosti uskutočnili v tejto obci niekoľko vrtov, no ťažba sa ukázala nerentabilná. Táto oblasť nemá predpoklad na efektívnu ťažbu vzhľadom na ekonomickú náročnosť. Jediná slovenská rafinéria Slovnaft je schopná spracovať bezsírnu ropu primiešavaním k ruskej. Keďže však ide o veľmi malé množstvá, nepredstavuje významnú diverzifikačnú možnosť Slovenska. Ťažba v Korni je podľa odborníkov pre malé množstvo ekonomicky náročná a jej zavedenie by bolo vzhľadom na spomínané množstvo neefektívne.

Nič nebude ani z kúpeľov

V minulosti istí záujemcovia chceli postaviť v Korni kúpele. Podobné ako v Darkove v Karvinej na severnej Morave, kde plynom z podzemia vyhrievajú vodu. Využitie zdroja na Kysuciach formou kúpeľov sa javilo ako najefektívnejšie. Aj tento plán však stroskotal.

Výdatnosť prameňa mal na začiatku overiť prieskumný vrt. Urobila ho pre Slovenský plynárenský priemysel Nafta Gbely do hĺbky 1297 metrov. Pôvodne sa malo vŕtať až do 1500 metrov. Pre výskyt tekutých pieskov však nebolo možné pokračovať hlbšie.

Vrt potvrdil prítomnosť vody s množstvom nerastných minerálov, bola však studená. Ohrievať by ju mohol plyn, ktorého zásoby tam takisto zistili. Išlo by však o investíciu s obrovskými nákladmi. Voda má údajne svojím minerálnym zložením predpoklady na liečebno-rehabilitačné účely. Sprievodný horľavý plyn sa dá separáciou oddeliť a môže sa využiť napríklad na ohriatie vyťaženej vody na kúpeľné účely či vykurovanie menších objektov. Keďže sa nenašlo využitie prieskumného vrtu ani v tejto oblasti, museli toto geologické dielo zlikvidovať. Ropa vyviera na pozemku jedného z miestnych obyvateľov. Tečie zhruba stometrovým jarkom a potom opäť mizne v zemi. Návštevníci obdivujú prirodzený výver ľahkej ropy aj s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu. Podobný prírodný úkaz je napríklad v Kostarike. Stará povesť v Korni hovorí o pytliakovi, ktorý vraj do ropy zapadol, keď prenasledoval zver. Tak vraj ropný prameň objavili.

Iný zdroj zo 17. storočia zasa prináša legendu, podľa ktorej v lesoch za Turzovkou vyvierala čierna voda, ktorú chodili piť čerti. Za druhej svetovej vojny miestni obyvatelia využívali ropu na svietenie. Spaľovaním však vznikal jedovatý zapáchajúci dym. Prameň vyhlásili za prírodnú pamiatku v roku 1984.

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo

Najčítanejšie správy

Kysuce

Tragická zrážka dvoch kamiónov v Krásne

Vo štvrtok 23. februára vo večerných hodinách sa stala na Kysuciach ďalšia dopravná nehoda s tragickým koncom.

Radoslav Nekoranec: Na Kysuciach máme dostatok talentovanej mládeže

Už dvadsať rokov sa venuje deťom a mládeži nielen v Čadci. Okrem toho moderuje a ozvučuje množstvo kultúrnych či športových podujatí v regióne. Radoslav Nekoranec nám porozprával o svojej práci a voľnom čase.

Holubári z Kysúc získali prvenstvo na svetových súťažiach

O tom, že chovatelia poštových holubov z Kysúc majú vo svete výborné meno, svedčí aj nedávny úspech v Bruseli.

Odborári v závode Kia hrozia štrajkom

Odborári požiadali Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o určenie sprostredkovateľa.

Skončil v rukách bezpečnostnej služby

Ukradol tovar ani nie za desať eur, za mrežami však môže stráviť až dva roky.

Blízke regióny

Tisíce ton ľadu sa valili do dedín v povodí Bielej Oravy

Ľudia sa bezmocne prizerali na upchaté koryto rieky a stúpajúcu vodu. Povodeň nechala na poliach obrovské kryhy.

Fraška na juniorskom hokeji. Žilinčania duel na Liptove nedohrali

Mal to byť bežný extraligový zápas juniorov. No hokejové stretnutie medzi domácim Liptovským Mikulášom a Žilinou aktéri nedohrali.

AKTUALIZOVANÉ: V Krásne sa zrazili dva kamióny. Nehoda mala tragické následky

Dnes vo večerných hodinách sa stala na Kysuciach ďalšia dopravná nehoda s tragickým koncom.

Bývalý skinhed sa obáva vzostupu extrémizmu

Šokujúca spoveď Christiana Piccioliniho, ktorý sa v osemnástich rokoch stal vodcom najbrutálnejšej extrémistickej skupiny v Chicagu. Dnes má 43 a pri pomyslení na to, čo páchal, ho strasie.

Pre Slovensko unikátna stavba, pre miestnych veľa obmedzení

Rekonštrukcia zatiaľ najnáročnejšieho úseku hlavnej slovenskej železničnej tepny medzi Považskou Teplou a Púchovom za 364,9 miliónov eur trvá už pol roka. Realizuje ju Združenie Nimnica.

Všetky správy

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy, a najmä jej vplyvu na Slovensko odpútava pozornosť od toho, čo na nás dopadá dnes a plnou váhou - od úplatkov, kriminality, amnestií.

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Nemecká sieť už začala s prestavbou niektorých svojich pobočiek a postupne plánuje meniť ďalšie.

Blíži sa voľba šéfa RTVS, Rezník z TASR by bol pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch neúmerne stúpli ceny za elektrinu. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Kam vyraziť